Dnes je piatok, 10.júl 2020, meniny má: Amália
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Umrel v nemocnici ďalší človek zbytočne?

jún 16, 2016 - 09:36
Martin sa sťažoval na veľké bolesti a tlak v hlave. V očiach dospelého muža sa dala čítať prosba o pomoc. Keď rodičia vyťukali číslo 155 a záchranka ho odviezla do nemocnice, verili, že presne tú pre syna zohnali. Už počas hospitalizácie, keď syna zas a znovu nachádzali ležať bez záujmu personálu, o tom však pochybovali. Dnes už vedia, že odôvodnene – na pätnásty deň im totiž šokujúco zavolali, že ich syn je mŕtvy...

Keďže Martinovi, fyzicky síce zdravému mladému mužovi, bola v minulosti diagnostikovaná nediferencovaná schizofrénia, z nemocničného príjmu bol aj teraz s bolesťami hlavy preložený na psychiatrické oddelenie, kde bol hospitalizovaný už v minulosti. „Na svoju diagnózu užíval lieky, ktoré približne dva mesiace predtým vysadil, pretože sa vraj cítil dobre,“ spomína jeho otec Peter Sekerák, ktorý preto na druhý deň ráno, po tom, čo syna odviezla záchranka, kontaktoval spolu s manželkou jeho ošetrujúcu lekárku. „Zaujímalo nás, aký bude postup liečby a ako dlho musí byť hospitalizovaný. Hovorila o troch týždňoch až mesiaci kvôli nastaveniu optimálnej dávky lieku s tým, že mu bude znovu podávaný liek, ktorý užíval aj dovtedy, ale tentoraz v trojnásobne vyššej dennej dávke.“ Martinova lekárka ich informovala aj o výsledkoch vstupnej prehliadky, podľa ktorej bol mladý muž v poriadku. Už prvé návštevy syna v nemocnici však rodičov vystrašili. „Bol otupený, nevládny a neschopný postarať sa sám o seba,“ spomína otec. S podobnými príznakmi však ráta aj výrobca lieku, ktorý v príbalovom letáku upozorňuje, že môže vyvolávať ospalosť. „Môžu sa vyskytnúť závraty alebo mdloby, najmä na začiatku liečby. Je to spôsobené poklesom krvného tlaku,“ uvádza sa v ňom. Personál psychiatrického oddelenia, na ktorom Martin ležal, akoby s ním nerátal. „Z druhej strany chodby naňho kričali, aby si prišiel po lieky. Lenže on nebol schopný chodiť. Keď som to povedal sestre, odpovedala mi, že je lenivý,“ hovorí šokovaný otec. Pri pohľade na syna, ktorého stav vyzeral zo dňa na deň horšie, chceli rodičia jeho hospitalizáciu po týždni ukončiť. „Ale lekárka ho nechcela domov pustiť. Plánovala mu robiť elektrošoky, to však matka na základe predchádzajúcich zlých skúseností výslovne zakázala.“

matko.jpg

Foto: 
archív

 Infekt a zabuchnuté dvere

Martinova mama naďalej chodila každý deň do nemocnice, aby sa v rámci návštevných hodín postarala o synove základné potreby. V desiaty deň hospitalizácie mladík začal ešte aj kašlať a sťažoval sa na bolesti hlavy, hrdla a prínosových dutín. Navyše, keďže bol podľa otca stále v polospánku, nebol schopný sám vykašliavať a vypľúvať hlien, ktorý sa mu hromadil v prieduškách. „Matka upozornila službukonajúcich lekárov na Martinov zhoršený zdravotný stav, keďže pri každej návšteve mu musela pomáhať, aby vykašliaval hlieny, no tí ju odkazovali na ošetrujúcu lekárku, ktorá však v tom čase čerpala dovolenku. A lekár, ktorý ju mal počas nej zastupovať, tiež len zopakoval to isté a doslova pred ňou zabuchol dvere,“ opisuje ich skúsenosti Martinov otec.

VIAC SA DOZVIETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ SLOVENKY

 

- - Inzercia - -