Dnes je nedeľa, 25.jún 2017, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Slovensko bude spravovať fond na odmínovanie Ukrajiny

júl 11, 2016 - 06:06
„Školili sme ľudí, ktorí odmínovávajú územia v Ukrajine, takže bolo logické, že sa môžeme do toho aktívnejšie zapojiť,“ uviedol prezident Andrej Kiska

Slovensko bude mať na starosti zverenecký fond NATO v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície na Ukrajine. V sobotu o tom informoval prezident Andrej Kiska po skončení rokovaní na samite NATO vo Varšave. „Aliancia zriadila fond na odmínovanie a odstránenie nevybuchnutej munície z Ukrajiny, ku ktorému sme sa my, ako Slovensko, prihlásili, že ho budeme viesť a riadiť,“ uviedol Kiska pri odlete z Poľska. Informuje o tom oficiálna stránka prezidenta.

Táto iniciatíva má humanitárny rozmer, vznikla na základe diskusií medzi Severoatlantickou alianciou a Slovenskom. „Na Ukrajine zomrelo viac ako 600 ľudí a viac ako 2000 bolo zranených nevybuchnutou muníciou,“ priblížil prezident a pripomenul skúsenosti SR s odmíňovaním. 

„Školili sme ľudí, ktorí odmínovávajú územia v Ukrajine, takže bolo logické, že sa môžeme do toho aktívnejšie zapojiť,“ dodal. Školenia sa na Slovensku uskutočnili v rokoch 2014 a 2015 a prešlo nimi niekoľko desiatok ukrajinských špecialistov na vyhľadávanie a zneškodňovanie nevybuchnutej munície. Kiska ďalej uviedol, že garantom fondu bude na Slovensku ministerstvo zahraničných vecí, ktoré doň už prispelo sumou 50-tisíc eur, pričom pripojiť sa chcú aj ďalšie krajiny. 

Slovenskú delegáciu na summite NATO viedol prezident Kiska. Spolu s ním sa na summite zúčastnili aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister obrany Peter Gajdoš a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Milan Maxim. Krajiny Visegrádskej štvorky na summite tiež potvrdili záväzok poslať do pobaltských krajín v roku 2017 do 150 vojakov a 35 kusov techniky. Ako prví by mali v Estónsku, Litve a Lotyšsku pôsobiť českí vojaci, následne slovenskí, maďarskí a nakoniec poľskí. Vojaci sa budú v oblasti striedať po troch mesiacoch. Slovensko sa vo Varšave prihlásilo k svojim záväzkom z minulého summitu NATO vo Walese. Vtedy sa zaviazalo, že do roku 2020 dá na obranu 1,6 percenta HDP a na modernizáciu ozbrojených síl pôjde 20 percent rozpočtu ministerstva obrany. 

Ako informoval tlačový odbor MZV, šéf rezortu diplomacie Lajčák vo Varšave absolvoval aj niekoľko bilaterálnych stretnutí. Zúčastnil sa aj na schôdzke ministrov zahraničných vecí V4, ktorú prvýkrát viedol poľský kolega, keďže Poľsko V4 od júla predsedá. Lajčák na bilaterálnych stretnutiach hovoril podrobne o následkoch brexitu s ministerkou zahraničných vecí Islandu Liljou Alfredsdottirovou, estónskou ministerkou Marinou Kaljurandovou a kanadským ministrom Stephanom Dionom. Vysvetlil pohľad a úlohu Slovenska ako predsedníckej krajiny Rady EÚ a zdôraznil, že kľúčové budú v najbližšom období dva procesy - vyjednávania o budúcej podobe vzťahov EÚ a Británie a zadefinovanie vízie budúcej EÚ, ktorú by mali lídri zostávajúcich 27 krajín ponúknuť svojim občanom. Na rokovaní s kanadským ministrom S. Dionom sa Lajčák venoval aj dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou CETA, ktorá by mala byť podpísaná na jeseň a vyjadril jednoznačnú podporu SR pre túto dohodu. 

O prioritách slovenského predsedníctva v Rade EÚ smerom k partnerom na východe a na Balkáne hovoril Lajčák s kolegami z Gruzínska a Macedónska. Gruzínskemu ministrovi zahraničných vecí Michailovi Džanelidzemu zopakoval pozitívny postoj Slovenska k zrušeniu vízovej povinnosti EÚ pre občanov Gruzínska a pripomenul, že SR je aj zástancom ďalšieho približovania Gruzínska k Únii. S ministrom zahraničných vecí Macedónska Nikolom Poposkim prebral zámery slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti politiky rozširovania a zdôraznil pri tom, že pokrok Macedónska na jeho eurointegračnej ceste závisí v prvom rade od toho, akým spôsobom a kedy krajina definitívne prekoná dlhodobú politickú krízu a zorganizuje slobodné a demokratické voľby podľa európskych štandardov. 

Členské štáty NATO na summite vo Varšave odsúhlasili opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a stability pre seba aj pre partnerské krajiny. Premiéri a prezidenti rozhodli o vyslaní vojenských posíl na východné krídlo Aliancie, uznali kybernetický priestor za miesto, kde môže dochádzať k nepriateľským akciám a konfrontáciám; odsúhlasili pomoc v podobe výcviku pre iracké ozbrojené sily a pokračovanie podpory pre Afganistan. Schválili tiež využívanie prieskumných lietadiel AWACS na operácie Globálnej koalície na boj proti terorizmu. Okrem toho rozhodli o spustení novej bezpečnostnej operácie v Stredozemnom mori s cieľom posilniť boj proti prevádzačstvu a pašovaniu ľudí. Tesne pred začiatkom summitu podpísali najvyšší predstavitelia NATO a EÚ spoločnú Deklaráciu o spolupráci, ktorá má prehĺbiť strategické partnerstvo oboch zoskupení. 

- - Inzercia - -