Dnes je utorok, 15.október 2019, meniny má: Terézia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Herečka Zuzana Tlučková v otvorenom rozhovore pre Slovenku: Spolieham sa len na seba!

október 18, 2016 - 16:29
Obľúbená herečka ZUZANA TLUČKOVÁ sa vrátila na divadelné dosky Novej scény, na ktorých začínala hereckú kariéru. V príjemnom rozhovore nám porozprávala nielen o pripravovanom komediálnom predstavení, ale aj o tom, ako zvláda ťažšie chvíle vo svojom živote a kto je pre ňu najväčšou oporou.

Po rokoch ste sa opäť vrátili na dosky Divadla Nová scéna. Ako sa tam teraz cítite, zmenilo sa niečo?

Ako doma! (smiech) Žiaľ, nič sa nezmenilo. Žiaľ v tom slova zmysle, že na kultúru sa vyčleňuje málo peňazí a potom tie kultúrne stánky vyzerajú ako pred rokmi…  Na druhej strane, nemám pocit, že ubehlo až tak veľa času, cítim sa tam doma. Na javisku Novej scény som účinkovala už počas štúdia na VŠMU a po ukončení školy som do divadla aj nastúpila.

Dej komédie Pi čaj, miláčik! veľmi vtipne odhaľuje zákulisie divadelnej generálky a premiéry, kde sa pokazí všetko, čo sa dá. Funguje to tak aj v skutočnosti?

Udeje sa naozaj všeličo. (smiech) Aj preto si myslím, že táto komédia by mohla byť úspešná. Ľudia sú zvedaví a zaujíma ich, ako to v divadle a jeho zákulisí funguje. Je to vtipne napísaná hra, pretože divák akoby sa učil jednotlivé scény spolu s hercami. A získa predstavu ako by malo predstavenie vyzerať. V druhom dejstve je svedkom toho, čo všetko sa pokazí a ako sa herci snažia tieto nečakané situácie zachrániť.

14724140_1364848353532955_936070207_o.jpg

Foto: 
Divadlo Nová scéna

Spomínate si aj vy na nejaký vtipný moment, ktorý sa vám stal na javisku?

Tých vtipných momentov je toľko, že vybrať z nich jeden je veľmi náročné. Aj preto mám rada divadlo. Je veľmi živé a každý večer je iný. Môže sa stať rekvizitárovi, osvetľovačovi, hercovi alebo komukoľvek z nás, že sa pritrafí chybička a niečo sa pobabre. Niekedy sa rozosmejeme na scéne aj my, herci, a diváci to milujú. Ešte keď som hrávala s nebohým Miškom Dočolomanským, pamätám si, že ma počas predstavenia hádzal na kreslo, ktoré bolo na kolieskach a tie po mojom dopade odleteli. Kolieska však boli veľmi potrebné, lebo sme s kreslom museli ďalej manipulovať. Ale Miško bol taký zručný, že počas toho ako rozprával svoje repliky, nejakým spôsobom kolieska opravil a naspäť namontoval. Všetci sme boli v nemom úžase. Na predstavení s Marošom Kramárom sme mali zase lavičku, z ktorej trčal klinec. Neskôr som ho podpichovala, že Miško Dočolomanský by ten klinec už dávno vytiahol. (smiech)

V spomínanej hre hráte hlavnú postavu režisérky Kláry. Čím vás oslovila táto rola, že ste ju prijali? 

Potešilo ma „vrátiť sa“ znova na Novú scénu a bola som aj zvedavá na Svetozára Sprušanského, režiséra, s ktorým som ešte nikdy nespolupracovala. No a  po prečítaní scenára, ktorý sa mi páčil, som ponuku prijala. Kedysi dávno som účinkovala na Novej scéne v podobnej komédii, volala sa Sardinky na scénu a mala obrovský úspech. Komediálny žáner mi tak nejako prischol a cítim sa v ňom dobre.

Okrem herectva ste skúsili aj prácu producentky, dokonca ste si pre realizáciu hry Všade dobre zobrali úver. Pustili by ste sa znovu do podobného projektu?

Nie, už by som do ničoho podobného nešla. Beriem to ako obrovskú školu. Práca producenta je nesmierne ťažká. Skrýva sa za ňou obrovský kus práce a aj keď som urobila maximum, určité veci mi nie vždy vyšli podľa predstáv. Znášala som to veľmi ťažko a zistila som, že na to skrátka nemám povahu.

Máte dvoch dospelých synov. Zatiaľ vám nenaznačovali, že by ste sa mohli stať babičkou?

Myslím, že zatiaľ o tom neuvažujú. A verím, že všetko pôjde tak, ako má, a ako sa hovorí, najprv postavia dom a zasadia strom.

img-20160505-wa0012.jpg

Foto: 
archív Z.T.

Tešíte sa na túto etapu vo vašom živote?

Veľmi sa na ňu teším. Zatiaľ mi však stačia naši dvaja psíkovia, ktorí sú akýmsi medzistupňom medzi mojimi synmi a vnúčaťom, ktoré ešte nemám. Moji synovia sa so mnou nechcú toľko objímať a mojkať, psíkom to však vôbec neprekáža.

Vy ste veľmi rozlietaný človek. Neustále hráte, skúšate... Keď máte konečne voľno, ako si ho užívate?

Mala som posledný voľný víkend užila som si ho v mojej obľúbenej teplákovej súprave. (smiech) Robila som klasické práce v domácnosti, upratala som, navarila a aj som sa učila scenár. Taktiež som si užila prechádzku s menším psíkom Frodom. Tiež zbožňujem, keď si v krbe založím oheň a pozerám doňho. To je pre mňa absolútny relax.

img-20160504-wa0011.jpg

Foto: 
archív Z.T.

Je o vás známe, že máte pozitívny pohľad na život. Avšak na každého občas doľahne zlá nálada, čo vtedy robíte?

To, čo mi pomáha, je náš les. Zoberiem svojho malého „parťáka“ Froda a vieme sa tam túlať aj niekoľko hodín. A keď sa k nám pridajú aj moji synovia, nálada sa mi čochvíľa vráti. Vieme sa spolu rozprávať o všetkom a musím povedať, že sú pre mňa veľkou oporou.

Koho okrem vašej rodiny beriete ako svoju oporu?

Sú to aj moje blízke priateľky. Som vďačná za to, že ich mám niekoľko a naozaj, keď je zle, ideme si sadnúť na kávu, trávime čas na dovolenke alebo si len zavoláme. Myslím si, že to tak funguje u väčšiny ľudí. Človek časom pochopí, že nemusí ten svoj kríž niesť sám. Naopak, keď má moja kamarátka ťažšiu chvíľku, som tu pre ňu zasa ja.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.40

- - Inzercia - -