Dnes je sobota, 21.september 2019, meniny má: Matúš
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Jedinečná výstava voskových figurín: Pozor, tieto postavy vám naženú strach!

január 13, 2017 - 14:35
Zoznámte sa s veľmi zvláštnymi ľuďmi – s osobami, ktorých postihnutie bolo prekliatím, ale aj darom.

Od pradávna sa v našej spoločnosti vyskytovali jedinci svojim zovňajškom výrazne vystupujúci z davu. Spoločnosť sa ich stránila, ale zároveň ju priťahovali ich zvláštnosťami. Z postihnutia takých ľudí často pramenila neskutočná sila a odhodlanie vzoprieť sa osudu a predviesť okoliu svoj neobyčajný vzhľad ako dar, chceli byť rešpektovaní a uznávaní. Pracovali v cirkusoch a panoptikách, častokrát sa naučili i neuveriteľným kúskom, ktorými ešte viac podnecovali zvedavosť návštevníkov.

Jedinečnú možnosť spoznať týchto výnimočných ľudí na vlastné oči, verne zobrazných z vosku, ponúka výstava, ktorá sa koná v dňoch 9.1.- 29.1.2017 v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici č.21 v Bratislave pod názvom Zvlástni ľudia.

Voskové figuríny priblížujú verne ľudí s dvomi hlavami, dvomi tvárami, štyrmi očami, niekoľko siamských dvojčiat alebo muža s vlčím syndrómom… Podľa dobových zdrojov umelci v petrohradskom antropologickom múzeu vytvorili 27  napodobenín z vosku, boli použité lekárske očné a zubné implantáty a do vosku vpichované pravé ľudské vlasy. Aj zásluhou toho pôsobia sochy dokonale živým dojmom.

Výstavu si prišli pozrieť aj členovia kapely Metalinda, jej zakladateľ a gitarista, skladateľ a textár Peter Sámel so spevákom Andym Hudákom. „Osudy týchto ľudí, ktorí sa nariek ťažkej dobe, v ktorej žili, nnechali osudom zlomiť, sú veľmi zaujímavé,“ – spúšťa Peter Sámel. „Okrem toho, Stredisko kultúry je miesto, kde som s kapelou Metalinda pred 33-mi rokmi začínal cvičiť, takže trochu srdcová záležitosť. Práve som sa dozvedel, že stredisko oslavuje 60-te výročie fungovania, takže želám mnoho zaujímavých akcií ako je aj táto výstava.“ Andy Hudák bol doslova uchvátený osudmi a podobami, niektoré poznal z médií iné si pozorne naštudoval z priložených materiálov a mimo výstavy so smiechom dodal: „Pred tridsiatimi troma rokmi, keď tu Metalinda začínala búšiť do nástrojov a bojovať o priazeň fanúšikov, ja som sa narodil.“

Riaditeľka Strediska kultúry Mária Priečinská prezradila, že sa stretla aj s negatívnymi ohlasmi, či je vôbec nutné vystavovať ľudí, ktorí sa narodili s rôznymi anomáliami. „Myslím si, že je dobré o týchto ľuďoch minimálne vedieť, pretože naozaj žili svoj neľahký život, napriek tomu sa vedeli vyrovnať s handicapom, zabojovať o svoje miesto,  nebáli sa vystupovať v cirkusoch či vôbec na verejnosti,“ – je presvedčená Mária Priečinská. „Okrem toho som naklonená zaujímavým projektom a som rada, že môžeme našim návštevníkom priniesť aj takéto netradičné podujatie.“

Albert Šmíd pracuje v kultúre dlhé roky, teraz berie úlohu prevádzkovateľa a kurátora výstavy Zvláštnych ľudí ako kultúrnu akciu. „Vystavoval som Zláštnych ľudí aj v spoločnosti  osobností a bol som šokovaný, že ľudí nezaujímali  Michael Jackson, Hitler a podobné osoby, ale práve tieto anomálie a životné príbehy ľudí, ktorí sa narodili nie dokonalí, ale predsa sa dostali do povedomia,“ – prezradil nám. Okrem toho sme sa dozvedeli, že ceny voskových figurín sa pohybujú v desiatkach tisícoch euro za jednu, ale presné sumy nekonkretizoval.

Najznámejšou figurínou je zrejme Lolo Ferrari, ktorá zomrela v roku 2000 ako 37-ročná a bola rekordmanka v počte plastických operácií – odhaduje sa ich medzi 20-30.  Objem jej hrudníka dosiahol neuveriteľných 180 cm, čo vzbudzovalo zvedavosť, obdiv, ale i odpor. Prezradila, že mala ťažké detstvo, nakoľko otec neustálymi neverami ponižoval mamku a mamka sa mstila na dcére, ktorej denne  prízvukovala, aká je škaredá.  Možno práve odtiaľ pramenila jej  túžba po neustálej zmene tela, v ktorej ju podporoval aj jej manžel. Nakoniec sa pravdepodobne predávkovala liekmi, čo jej spôsobilo skorý odchod z tohto sveta. 

Bratia z plagátu Giacomo a Giovanni Battista Tocciovci  boli siamské dvojčatá pochádzajúce z talianskej Locany, no rok ich narodenia nie je presne známy, pohybuje sa medzo 1875-77.  Rovnako nie je známy ani dátum ich smrti.  Mali dve hlavy, dva krky, dve srdcia i dvojo pľúc, štyri ruky a dve nohy, spoločné hrubé i tenké črevo, konečník a penis.  Už v detstve precestovali s cirkusmi veľkú časť Európy, neskôr sa dostali aj do USA, kde zarábali obrovské peniaze.  Nikdy sa nenaučili chodiť, no dohovorili sa taliansky, nemecky i francúzsky.

V roku 1911 sa v Baltimore v USA narodil Johnny Eck ako jeden z dvojičiek – brat Robert bol zdravý,  Johnny bez vyvinutých dolných končatín a rovnako sa živil ako cirkusový umelec, dokonca si zahral vo filmoch. Dožil sa vysokého veku – zomrel v spánku na infarkt ako 79-ročný  a jeho dvojča zomrelo o štyri roky neskôr. Spolu sú pochovaní v hrobke v Baltimore, kde sa narodili.

Buster Simcus sa narodil v roku 1959, doteraz žije a do Guinnessovej knihy rekordov sa zapísal váhou úctyhodných 610 kg v roku 1995. Podstúpil množstvo odtučňovacích kúr, jeho súčasná váha sa pohybuje okolo 97 kg a žije v Colorade.

Edward Mordrake – prvá zmienka o tomto človeku, dedičovi anglického šľachticého stavu,  sa datuje do roku 1895 a preslávil sa tým, že na zátylku hlavy mal druhú tvár. Prosil lekárov, aby mu ju odstránili, žiaľ, nešlo to a schyzofrénia dvoch tvárí ho ako 23-ročného dohnala k samovražde.

Toto je len zopár z 27 exponánov žijúcich i nežijúcich interesantných osobností – zvlástnych ľudí,  ktoré slúžili ako predloha na vytvorenie voskových figurín.
Výstava je vďaka svojej téme unikátom.

- - Inzercia - -