Dnes je piatok, 23.jún 2017, meniny má: Sidónia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Lucia Forman Habancová otvorene o svojom živote: Nenadávam na osud, vážim si každý deň

máj 30, 2017 - 14:07
Tvár Lucie Forman Habancovej vám možno bude známa z televízie, z ktorej sa vám ešte pred pár rokmi prihovárala. Mimo kamier sa dostala po pôrode vytúženej dcérky Lary. Idylickú materskú dovolenku však náhle prerušilo nečakané vážne ochorenie a neskôr žiaľ i smrť Luciinho manžela Dávida.

Keď som Luciu „lámala“ na rozhovor, spýtala sa ma, čo už by mohlo na nej ľudí zaujímať. Odpovedala som jej, že jej osud je trpký, no v mnohom môže byť jej vyrozprávaný príbeh motiváciou pre iné ženy, ktoré postretlo to isté. Súhlasila. Na stretnutie prišla spolu so svojou triapolročnou dcérou Larou. Živé striebro, ktoré nepovie len to, čo nevie. „Máme obdobie, keď každé vypovedané slovo je zároveň perlou,“ začína rozhovor so smiechom Lucia.

Obe vyzerajú spokojne, sú zohraté parťáčky. Črty po mame na dievčatku na prvý pohľad takmer nenájdete, genetika tentoraz prihodila viac z tatovej strany. „Manžela v nej vidím pri každom pohľade. A nielen ja. Viete, mnohí by mi aj chceli povedať, že sa na Dávida podobá, len sa boja, že ma tým zrania. No opak je pravdou. Som rada, že to tak je a že v nej môžem vidieť kus neho, niekedy si hovorím – ako je to vôbec možné! Má jeho grify, podedila po ňom manuálnu zručnosť, veľmi skoro začala využívať jemnú motoriku, má jeho úsmev, ale aj tvrdohlavosť a pohodu. Bola by som rada, keby z nej vyrástol odolný, silný človek, ktorý si ide za svojím cieľom. Keď príde a povie mi, maminka, ľúbim ťa, to je najkrajší pocit,“ dodáva.

Prečítajte si tiež: Venujte svoj čas a darujte šťastie

habancova1.jpg

Foto: 
arc L.H.

Keď nejde o život, nejde o nič

Na smútok neexistuje lepší liek, ako je čas. Vie to každý, kto prišiel o milovanú osobu a s touto stratou sa musel vysporiadať. „Raz je to ľahšie, potom o čosi ťažšie. Zabehli sme sa a fungujeme. Nikdy som sa nerúhala, nenadávala na osud, nepýtala sa, prečo sa to stalo práve nám, za čo sme boli potrestaní. Niekto nám čiaru života nastavil takto, čo mi pomôže, keď budem zatrpknuto kliať? Muža mi to nevráti. Známi sa ma pokúšali utešiť, hovorili mi, že zmysel toho, čo sme prežili, sa ukáže neskôr a vtedy to pochopím. No, neviem... Mojou prioritou po Dávidovej smrti bolo nájsť cestu, ktorá by vyhovovala aj mne aj Lare. Lavírujem medzi prácou, domácnosťou a škôlkou, zároveň sa snažím venovať aj sebe, aby som bola v pohode, nebola nervózna a napätá, aby som tieto pocity neprenášala aj na Laru. Začala som znova cvičiť, predcvičujem v jednom ženskom fitku hodiny tabaty. Radosť mi robí aj cestovanie, výlety s dcérou, mamou, kamarátkami... Možnosť vypadnúť niekam zo stereotypu, spoznať nové mesto alebo novú krajinu. To je pre mňa najväčšia odmena, pri ktorej načerpám najviac síl. Snažím sa s pristupovať k životu tak, že si vážim každý jeden deň, lebo poučila som sa, že človek nikdy nevie, osud je veľmi nevyspytateľný, v sekunde sa vám môže všetko zmeniť. Do veľkej miery som sa naučila vyselektovať hlúposti od reálnych problémov. Často si poviem – nejde o život, nejde o nič. Niekedy mi je až smutno, keď vidím a počujem, aké blbosti ľudia riešia, ako hazardujú so svojimi životmi, na to som obzvlášť alergická. Naučila som sa, že život je cenný a krehký, uteká nám medzi prstami. Snažím sa zamerať na to podstatné, dopriať a nezávidieť, mať pekné slovo pre druhých,“ hovorí Lucia.

Mohlo by vás zaujímať: Fashion Sparkling Charity Night po prvý raz v Česku!

habancova3.jpg

Foto: 
arc L.H.

Nádej v zahraničí

S Dávidom spolu prežili pätnásť rokov, z toho štyri roky ako manželia, dcéra Lara sa im narodila ako vytúžené a dlho očakávané dieťatko. Mala len deväť mesiacov, keď Dávid vyhľadal lekára kvôli dlhotrvajúcej únave a zvýšeným teplotám. Diagnóza bola však hrozivejšia, než rodina očakávala. 

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.22 

- - Inzercia - -