Dnes je štvrtok, 22.jún 2017, meniny má: Paulína
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Reportérka Zuzana Ondrušková: Krimi ventilujem pozitívnymi obrazmi

jún 03, 2017 - 08:27
Sympatická redaktorka televízie Markíza sa vo svojich reportážach roky venuje mafiánom, vraždám a náhlym úmrtiam. Pred neraz drsnou realitou uteká k milovaným obrazom, ktoré hýria optimizmom.

Redaktorka spravodajstva Zuzana Ondrušková sa novinárskej práci venuje už jedenásť rokov. Začínala v bulvári, no neskôr presedlala na investigatívnu žurnalistiku, gro ktorej tvoria reportáže o mafii, kriminálnych trestných činoch, vraždách či únosoch. „Vyštudovala som umelecký smer, no odjakživa ma to ťahalo k písaniu. Milujem spravodajstvo a jeho dynamickosť, ten virvar, keď celá redakcia šumí,“ vysvetľuje tridsaťosemročná Zuzana, kým nám v útulnom byte ukazuje svoje obrazy prekypujúce životom a energiou. Ak by ste čakali pochmúrne maľby s depresívnym nádychom, sklameme vás. Dominuje žltá, oranžová, červená – pozitívne farby, ktoré sú opakom ťaživých príspevkov, ktorými sa mladá novinárka zaoberá.

unknown-2.jpeg

Foto: 
archív Zuzany Ondruškovej

Pri maľbe sa uvoľním

„Dlho mi trvalo, kým som sa dokázala od vecí odosobniť. Niekto príde z práce domov, zavrie dvere a nemyslí na to, čo zažil. Ja som taká nebývala. Všetko veľmi prežívam a prácu som si dlho nosievala domov. Od istého času som začala maľovať a zistila som, že je to pre mňa ten najväčší ventil, pri ktorom sa viem maximálne uvoľniť. Niekedy si vypínam telefóny, pustím si dobrú hudbu alebo audioknihu a maľujem. Dlho pri tom však nevydržím, maximum je desať hodín pri plátne,“ hovorí Zuzana, ktorá je pre svoju prácu maximálne zapálená. Keď má chvíľu voľna, okrem maľovania „lúska“ aj knihy o fungovaní SIS alebo zaloví v histórii starého Ríma. Relaxuje aj pri partnerovi Tomášovi, ktorý robí hovorcu a v mediálnej brandži je doma. „Je pre mňa veľkou oporou. Podľa mňa máloktorý muž by dokázal mať pri sebe partnerku, ktorá robí trinásť hodín denne a niekedy je naozaj vyšťavená z práce. Nesmierne ma podporuje,“ hovorí s láskou a rešpektom. Pri nasadení, s akým Zuzana pracuje, je jasné, že pochmúrne fakty jej nemôžu uberať z energie. Reportérku láka odhaľovanie pravdy za každú cenu. Na svojom konte má úspešný seriál reportáží o odsúdenom bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, vrhla sa aj do pátrania po vrahoch, únoscoch či iných zločincoch, od ktorých by mnohí novinári dali ruky preč. „Ešte stále je mnoho manželiek, matiek a pozostalých, ktorí nevedia, čo je s ich blízkymi. Preto verím, že naďalej budeme robiť objektívne spravodajstvo a pomôžeme k objasneniu týchto činov, aby sa sme sa dopátrali k pravde,“ vysvetľuje Zuzana, ktorú zaujíma v práci najmä jedno – vedieť. Práve túžba po pravde sa však niekoľkým kolegom z novinárskej brandže v minulosti vypomstila. „Myslím, že už to nie je také, ako keď v deväťdesiatych rokoch vybuchovali novinárom autá alebo sa strácali a dodnes sa nevie, kde sú. Mala som obdobie, keď mi však prišiel do schránky anonymný list s básničkou, ktorá pôsobila mrazivo. Vtedy som sa naozaj bála, šla som na políciu a podnikla som aj viaceré opatrenia,“ prezrádza Zuzana.

unknown-20.jpeg

Foto: 
archív Zuzany Ondruškovej

Novinárstvo s tienistou stránkou

Redaktorka, ktorá má vyštudovaný textilný dizajn a módne návrhárstvo, je v tom, čo robí, mimoriadne pedantná a potrpí si na každý detail. „Niet divu, mám za sebou hodiny štúdia paličkovanej čipky,“ smeje sa Zuzana, ktorá je doma aj v technike voskového batikovania, vyšívaní a navrhovaní modelov. „Chodievali sme šiť do Ozety a neskôr sme mali aj niekoľko módnych prehliadok. Viem šiť aj saká, nohavice či šaty,“ vysvetľuje investigatívna novinárka, ktorá má dodnes odložených niekoľko kúskov z vlastnej tvorby. V tínedžerských rokoch totiž túžila byť uznávanou módnou návrhárkou. Umenie však časom ostalo Zuzane ako hobby, novinárstvo sa napokon stalo jej chlebíčkom. Napriek tomu, že si vybrala jeho tienistejšiu stránku. Ona sama to však tak nevníma, práve naopak. „Mojou úlohou je čo najobjektívnejšie popísať, čo sa stalo. Aj za cenu, že ide o smutný prípad. Ako sa človek narodí, tak aj zomrie. To je život. Musím to tak brať, inak by som sa zbláznila. Existuje dobro aj zlo,“ hovorí Zuzana a domaľuje do najnovšieho obrazu detail vo farbe slnka. „Niekedy mi je ťažko, keď sa rozprávam s pozostalými a počúvam, akí ich blízki boli, býva to náročné. Musím k veci pristupovať ľudsky a nevnášať do prípadu svoju pravdu. Ja sa ju snažím hľadať,“ tvrdí reportérka, ktorá dbá na to, aby priestor na vyjadrenie dostali vždy obe strany. Aj keď musí klásť otázky vrahom alebo najobávanejším zabijakom. „Keď som sa stretla s Mikulášom Černákom, bol prekvapivo slušný a vyrovnaný s minulosťou. V čase, keď boli černákovci pri sile a vraždili, nesledovala som to. Toto bolo prvýkrát, keď som stála zoči-voči človeku, ktorý má na svedomí vyše tridsať ľudských životov.“ Práca novinára však prináša aj mimoriadne šťastné okamihy. „Stále mám v pamäti prípad dievčatka, ktoré malo anorexiu a tvorili sa mu modriny pri každom dotyku. Jej mamu obvinili z týrania, no nakoniec sa ukázalo, že Natálii nijako neubližuje. Trávili sme spolu veľa času a aj vďaka nám sa podarilo, aby ju od mamy neoddelili. Dnes je šťastná a túži byť lekárkou. Na tento prípad som naozaj hrdá, dodnes sme s Natáliou a jej mamou v kontakte“ hovorí s úsmevom reportérka, ktorú láka aj založenie rodiny. „Práca je pre mňa alfou a omegou, no ak by prišlo dieťa, bolo by pre mňa prioritou,“ uzatvára s úsmevom talentovaná novinárka a maliarka.

unknown-19.jpeg

Foto: 
archív Zuzany Ondruškovej

- - Inzercia - -