Dnes je sobota, 18.november 2017, meniny má: Eugen
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

V lesku kráľovskej koruny

august 14, 2017 - 14:22
V jeden letný deň na konci júna 1741 sa Bratislavou ozývali slávnostné salvy a ulice lemovali davy ľudí vo sviatočných šatách. V Dóme sv. Martina znelo Te Deum a koruna uhorských panovníkov spočinula na hlave mladej a krásnej dcéry zosnulého panovníka Karola VI. - Márie Terézie.

Okrem ovácií sa v dave mešťanov ozvali aj pochybovačné hlasy: ,,Bude táto modrooká plavovláska schopná viesť krajinu, ako zosúladí svoje vladárske povinnosti s materskými?" No história pozná odpoveď. Obdobie od jej panovania sa stalo zlatou érou našich dejín a to, čo spočiatku bolo len čosi ako z núdze cnosť, sa ukázalo byť viac než dobrou voľbou. Oslavovaná panovníčka to spočiatku nemala vôbec ľahké. Vo svete, v ktorom vládli muži sa žena len ťažko presadzovala. A tak právo na korunu si musela tvrdo vybojovať, a to aj za cenu vojny.

181.jpg

Foto: 
Lubomir Jan Hanus

Vojna o rakúske dedičstvo

Jediný syn Karola VO. arcivojvoda Leopold zomrel niekoľko mesiacov po narodení v novembri roku 1716. Prvýkrát v dejinách Habsburgovcov vznikla situácia, keď sa budúcim nástupcom trónu mala stať jedine žena. Karol VI. sa už pred narodením svojho syna, teda od roku 1712, zaoberal myšlienkou dedičstva po ženskej línii.

V roku 1713 zákon deklaroval nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii (po praslici) v prípade vymretia Habsburgovcov po meči. Pragmatickú sankciu uznali v Sedmohradsku na sneme v meste Sibiu v marci 1722. Prešporský snem ho uznal o tri mesiace na to. Následne kráľ vymohol uznanie pragmatickej sankcie aj ostatnými európskymi mocnosťami.

Na základe toho mohla po smrti Karola VI. zdediť všetky jeho krajiny najstaršia dcéra, 23-ročná Mária Terézia. Je však známe, že napriek tomu dva mesiace po smrti Karola VI., vypukla 8-ročná vojna o rakúske dedičstvo. Z toho dôvodu sa často pokladá pragmatická sankcia za neúspešnú. V skutočnosti však dedičstvo Márie Terézie uznali všetci možní ašpiranti. Výnimkou bol jedine bavorskýý kurfirst (,,voliace knieža") Karol VII. Albrecht, ktorý si narokoval na trón.

Jeho žiadosť však bola veľmi rýchlo pokladaná za neoprávnenú. Pruský kráľ Fridrich Veľký, ktorý rozpútal vojnu, v skutočnosti nehľadal žiadnu zámienku na útok. V Márii Terézii videl slabú ženu, ktorý by uznal jedine za podmienky, že dostane územie Sliezska. Mária Terézia však nepodľahla vydieraniu, a tak v decembri roku 1740 vznikol vojnový stav s Pruskom.

Osud Márie Terézie bol teda v rukách uhorských magnátov, jej poddaných. Je známa scéna, ako krásna mladá žena s dieťaťom v náručí (prvorodený syn a budúci cisár Jozef II.) vchádza do snemovne siene a žiada aristokratov o pomoc. Ako hovorí legenda, prebudila sa v nich galantnosť a dojatí jej krásou a zraniteľnosťou podľahli a vo všetkom jej vyhoveli. Zmobilizovali vojsko a ona si vymohla nie len uhorskú, ale aj českú kráľovskú korunu. Samozrejme, že im bola zaviazaná po celý čas panovania.

- - Inzercia - -