Dnes je nedeľa, 19.november 2017, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Výstava v SND vzdáva hold spoluzakladateľovi našej scénografie

november 09, 2017 - 15:17
Výstavu venovanú scénografovi, maliarovi, ilustrátorovi a kostýmovému výtvarníkovi Jánovi Ladvenicovi možno oddnes až do konca roka vidieť vo vstupných priestoroch historickej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave.

Expozícia, ktorú pripravil Divadelný ústav k 70. výročiu smrti výtvarníka Jána Ladvenicu (1898 – 1947), upozorní návštevníkov na dielo, ktoré tvorí jeden zo základných pilierov vývinu a smerovania scénografie na Slovensku. Výstava, ktorú pripravil Miroslav Daubrava a jej grafické riešenie navrhla Mária Čorejová, umožňuje nahliadnuť do zbierky celoživotného diela Ladvenicu. Uchováva ju scénografický fond Múzea Divadelného ústavu a patrí k jeho najhodnotnejším. 

Ladvenica bol v prvom rade scénograf a divadelný dekoratér a v rokoch 1928 až 1944 pracoval najmä pre Slovenské národné divadlo. Ako ďalej informoval Divadelný ústav, za umeleckým rastom Ladvenicu stáli známe mená vtedajšieho stredoeurópskeho umenia, ako viedenský grafik Ferdinand Schmutzer alebo bratislavský sochár Aloiz Rigele. „Rovnako na neho výrazne umelecky vplývali aj jeho súputníci - Ľudovít Fulla, Janko Alexy či Martin Benka, s ktorých umením sa konfrontoval. V divadle spolupracoval s tými najvýznamnejšími tvorcami - s Jánom Jamnickým, Andrejom Bagarom, Jankom Borodáčom alebo Viktorom Šulcom. S týmito režisérmi vytvoril takmer dvesto divadelných scénografií. V súpise jeho tvorby sa nachádzajú scénické riešenia k činohrám, opere, operete a baletu“. Okrem divadla sa podpísal i pod stovku scénografií pre film, priblížil dielo umelca Divadelný ústav.

Scénu na javisku budoval ako obraz alebo knižnú ilustráciu. Zužitkoval pritom svoje široké výtvarné vzdelanie, od štúdia kresby, grafiky, sochárstva, maľby až po fotografovanie a skúsenosti s rôznymi technikami v praxi. V jeho tvorbe sa odrazili dobové avantgardné smery, nemecký expresionizmus aj ľudové prvky. Za svoje scénografické diela získal ocenenia na svetových výstavách a fórach, napríklad čestné uznanie na VI. trienále umenia v Miláne za scénické návrhy k Foersterovej opere Jessika z roku 1934, bronzovú medailu na medzinárodnej výstave v Paríži získal v roku 1939 za scénické návrhy k Dvořákovému baletu Slovanské tance, Vladigerovej opere Cár Kajolan a Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk.

- - Inzercia - -