Dnes je nedeľa, 19.november 2017, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Marián Varga očami režisérky Soni Maletz: Pohľad na umelca, aký ste doposiaľ nemali!

november 10, 2017 - 13:53
Režisérka Soňa Maletz bola jednou z mála ľudí, ktorí mali možnosť nahliadnuť do súkromia výnimočného umelca, Mariána Vargu a pritom si ho ešte aj natočiť. Sedieť u neho v obývačke, počúvať príhody z jeho bežného života. Jednoducho, vychutnávať si jeho prítomnosť. Zo slov, ktoré nám v našom rozhovore prezradila mi občas behal mráz po chrbte. Prečítajte si, aký bol Marián jej očami!

Tak pre začiatok povedzte našim čitateľom niečo o sebe. Čo ste študovali? Čomu sa momentálne venujete?

Pred mesiacom som úspešne zavŕšila moju školskú dochádzku magisterským titulom na pražskej filmovej škole FAMU, kde som sa venovala dokumentárnej tvorbe. Už počas prvého roku som si uvedomila, že mám situácie chuť skôr odfotiť, ako si ich natočiť. Vtedy som objavila čaro fotografie a to ma drží dodnes. Momentálne sa venujem finalizácií filmu Varga a hľadám kultúrne priestory, kde by sa spomínaný film za účasti autorov mohol premietnuť.

Ako ste sa dostali k filmovaniu? Bol to váš sen?

K filmovaniu som sa dostala vďaka Vysokej škole muzických umení, ktorá organizuje skvelú akciu - Letná škola filmového jazyka. Tam som sa ako zmätený teenager zoznámila so základmi filmovej tvorby a natočila svoj prvý krátky film.

Prednedávnom ste na Slovak Press Photo získali prvé miesta v kategóriách Portrét a Študenti a mladí fotografi do 25 rokov. Ako vnímate toto ocenenie?

Slovak Press Photo vnímam ako príležitosť pre autorské fotografie preniknúť k širšej verejnosti. Nebáť sa zapojiť sa by mali hlavne mladí tvorcovia. Bolo by dobré, keby práve v tej kategórií bola najväčšia konkurencia a čo najširšia paleta prístupov k témam, ktoré autori považujú za dôležité reflektovať. To, že sa moja séria o tancujúcich dôchodcov stretla u poroty s porozumením mi prináša samozrejme dobré pocity. Trochu som sa obávala, či som to celé neprestrelila, či sú moji protagonisti zobrazení dostatočne dôstojne. Snažila som sa zachytiť vôlu a chuť žiť, preto som zvolila tak pestré farby.

Riaditeľka vydavateľstva STAR production Mária Reháková odozvdala na Slovak Press Photo Soni Maletz diplom

001b_1.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Dá sa povedať, čo vás možno baví viac? Fotografovať, alebo točiť?

Som veľmi netrpezlivá, možno aj pre to mi viac vyhovuje fotografia, celé sa to udeje v priebehu stotiny sekundy. Film je náročné remeslo, ale v konečnom dôsledku prináša viacvrstevnatú správu o svete v porovnaní s fotografiou.

"VARGA"

Na 19. ročníku Slovenského filmového festivalu predstavia váš film Varga. Prečo ste sa rozhodli natočiť dokument práve o tomto umelcovi? Kedy padla tá prvotná myšlienka, že pripravíte dokument o ňom?

Jednalo sa o prácu pre moju školu, tam musíte každý rok “vypľuť“ jeden film, aby ste prešli do ďaľšieho ročníka. Našťastie FAMU je veľmi tolerantná a dovolila mi stráviť s Varga filmom tri roky. Snažila som sa prísť na to, o čom rada pozerám filmy a vyšli mi z toho dokumenty o fotografoch a hudobníkoch. A po nie veľmi dlhom uvažovaní som zakotvila pri mene Marián Varga. Ovplyvnilo ma tiež to, že môj priateľ je hudobník a jeho hudobné slovenské idoly sú Dežo Ursíny a Marián Varga.

marian_varga.jpg

Foto: 
archiv S.M.

Dokument mal už svoju premiéru na Filmovom festivale v Jihlave. Aké naň boli ohlasy?

Dôležitá je pre mňa diskusia po premietaní, keď sa ľudia nič nepýtajú, tak z toho ostáva zvláštne nepríjemný pocit. A po jihlavskej premiére sa pýtali. To je myslím dobré znamenie.

Doposiaľ boli natočené (okrem vášho) dva filmy o Vargovi - 60 rokov s Mariánom Vargom a Obyvateľ vlastného ostrova. Nebáli ste sa porovnávania?

Nevadí mi, ak tie filmy budú ľudia porovnávať. Ja to ale beriem skôr ako akési voľné pokračovanie. A úprimne, osobnosť Mariána Vargu by zniesla aj trikrát toľko filmov.

Mali ste ambíciu urobiť ten dokument oproti predošlým lepšie, výnimočnejšie?

Nešlo mi primárne o to urobiť ten film lepšie, skôr inak. Priniesť takú stránku Mariána, ktorá doposiaľ nebola natočená. Zaujímali ma situácie a tiež to, ako sa správa vo všedný deň, nad čím rozmýšľa, aký film si rád pozrie, čo momentálne číta. Kladiem v podstate banálne až naivné otázky, ale Marián sa vždy chytí a pekne odpovie. Myslím, že najlepšie sa podarilo zmapovať osobnosť Mariána Vargu Petrovi Uličnému v knihe O cestách, ktoré nevedú do Ríma. To je naozaj skvelá kniha.

V čom je  z Vášho pohľadu iný oproti predošlým?

Asi tým, že ukazuje Mariána Vargu v inej fáze života. Je znateľne starší a tichší. Zároveň je medzi nami rozdiel vyše 40 rokov, čo prináša pár úsmevných situácií.

Môžete nám v skratke popísať, čo všetko diváci vo filme uvidia?

Štruktúra filmu sa priebežne menila, sledovali sme Mariána na koncertoch, ako hrá, alebo debatuje s inými hudobníkmi. U neho doma sme s ním natáčali interview. Nahrali sme aj rozhovory s jeho najbližšími a spolupracovníkmi, ale tie sa do filmu nakoniec nedostali. Nešlo mi až tak o informácie z minulosti. Minulosť som sa snažila divákovi priblížiť pomocou archívnych záberov. Vznikol z toho intímny, komorný portrét jednej fázy v živote Mariána Vargu.

m.varga_.jpg

Foto: 
archiv S.M.

Ako dlho trvalo samotné nakrúcanie?

Prvá pomyselná klapka padla začiatkom roku 2015 a poslednú scénu sme natáčali na koncerte k 70-tke Mariána Vargu v apríli 2017.

Prejdime k Mariánovi. Kde ste sa s nim spoznali? 

Zavolala som Mariánovej manželke Janke Vargovej, vysvetlila som o čo ide, poslala som im svoje foto-video práce, a o mesiac na to som už sedela u nich v obývačke. Veľkou výhodou Slovenska je, že si viete skoro na kohokoľvek vyzisiť kontakt. Neviem si predstaviť, že by som sa takto jednoducho dostala napríklad k Bobovi Dylanovi. (smiech)

Čo jeho reakcia na to, že o ňom chcete natočiť dokument? Išiel do toho bez váhania alebo ste ho museli nejakým spôsobom presviedčať?

Marián mal podmienku, že sa v tom filme musí objaviť jeho zlatý retriever Sunny. To sme mu sľúbili a od tej chvíle sme mali dvere otvorené.

Strávili ste s ním istý úsek svojho života... Veľmi ma preto zaujíma, aký bol človek?

Rozhodne bol veľmi zábavný. Mal dar povedať v pravý čas presnú glosu. Ako každý človek bol aj trochu náladový, niekedy s nami chcel komunikovať sám od seba, inokedy sme sedeli v tichosti. Mariána sa nedalo “našrobovať“ do predom napísaných scén. Naše natáčanie bolo živý organizmus, nikdy sme dopredu nevedeli, čo sa bude diať.

Počas nakrúcania sa dozvedel, že má diagnózu, ktorej sa obáva snáď každý. Vplývalo to nejakým spôsobom na spoluprácu? Ako to celé zobral? Nechcel to natáčanie ukončiť?

Marián nám sám od seba zdelil, že dostal rakovinu. Pár mesiacov po diagnóze mal obdobie veľkej rekapitulácie svojho života, myslím, že v tom čase sme mu prišli vhod. Dokonca mi sám od seba zavolal a pozval ma, nech s ním ešte prídem natočiť rohovor, že je ešte veľa vecí, ktoré nám nestihol povedať. Tak sme teda prišli. Keby povedal, že už si neželá, aby sme ho viac natáčali, určite by sme ho poslúchli.

varga1.jpg

Foto: 
archiv S.M.

Ako na neho budete spomínať?

Ako na skutočne fascinujúcu personu, ktorej veľkosť je tažké uchopiť. Ako na človeka, kvôli ktorému som hrdá, že som Slovenka, akokoľvek odvážne to môže znieť. Na človeka, ktorý zložil jedny z najkrajších slovenských pesničiek.

Na záver-aké máte plány do budúcna, čo chystáte a kam by ste a chceli posunúť?

Rada by som si išla oddýchnuť do hôr alebo v moru. Ale je možné, že nič z toho nebude. Momentálne si nosím v hlave dva-tri fotoprojekty, a uvidíme, ako to s nimi nakoniec dopadne.

- - Inzercia - -