Vladimíra Ledecká: Byt mi dal teplo domova

Bývate v nádhernom byte v centre Bratislavy, ktorý prešiel veľkou rekonštrukciou. Mali ste od začiatku jasnú predstavu, ako by malo vaše bývanie vyzerať?

Áno, vždy som mala veľmi konkrétnu predstavu o tom, ako raz bude vyzerať môj byt. Mám rada minimalizmus, kov, lesklé biele materiály a studené farby. Nakoniec však zariaďovanie bytu dopadlo úplne inak. Kúpila som byt, ktorý mal vlastnú dušu aj povahu. Starší útulný mestský byt s vysokými stropmi a dvojkrídlovými dverami pôsobil jemne a romanticky. Ja som skôr rázna a zdanlivo tvrdá povaha. Možno preto mi dal byt veľmi rýchlo teplo domova. Skvele sme sa doplnili (smiech). Byt som kúpila v pôvodnom, ale zachovalom stave. Parkety a dvojkrídlové dvere si pamätajú kroky majiteľov ešte z päťdesiatych rokov. Všetko ostatné prešlo rekonštrukciou. Spočiatku som si byt prerábala sama. Ale keď výroba nábytku u stolára trvala namiesto dvoch mesiacov, osem, a to bez zdvíhania telefónu, obrátila som sa na profesionálov. Veľmi mi pomohli architekti z ateliéru Yesss, ktorí sa za prijateľnú cenu o zvyšok rekonštrukcie postarali. Čo je dôležité – načas, kvalitne a podľa dohody. Po zlých skúsenostiach so stolárom som bola veľmi vďačná za slušný a profesionálny prístup k zákazníkovi. 

Ako dlho napokon rekonštrukcia trvala?

Byt som prerábala pomaly, ako mi dovoľoval domáci rozpočet. Dostať ho do dnešnej podoby mi krok po kroku trvalo tri roky. Prvým nábytkom v byte bol kvetinový gauč. Dostala som ho od mamky. Dovtedy som v byte nemala nič. S mamkou sme boli v nákupnom centre a od únavy sme si sadli na gauč, ktorý tam vystavovali. Sedelo sa na ňom skvele a mama si všimla, že bol zlacnený na polovicu. Zahlásila, že to bude darček do môjho nového príbytku. Prvé tri mesiace bol v byte jediným nábytkom. Spala som na ňom, pracovala, jedla... Čudujem sa, ako skvelo vyzerá aj po štyroch rokoch a najmä po tých prvých troch mesiacoch (smiech)...

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 01/2017!