Dnes je sobota, 23.jún 2018, meniny má: Sidónia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Natália Benčeková: Keď oživila 3-mesačné bábätko, rozplakala sa

máj 18, 2018 - 13:20
Má len 20 rokov, a už zachránila malinké dieťatko. Natália Benčeková z Levíc je dobrovoľníčka Červeného kríža. Keď v obchodnom dobe zbadala bezradnú mamičku ako drží na rukách svoju dcérku, ktorá nedýcha, neváhala ani chvíľu. To, čo sa naučila na kurzoch, zúročila v reálnom živote. Resuscitáciu – oživovanie, však robila prvýkrát v živote. Za svoju odvahu dostala Zlatý záchranársky kríž a Medailu za záchranu života.

„Práve som išla z obeda, keď som pri vchode zbadala mamičku s bábätkom na rukách a vedľa nich babku. Obe mali na tvárach zúfalý výraz. Opýtala som sa, či im netreba pomôcť. Mamina povedala, že dcérka zrejme nedýcha. Vysvetlila som im, že som dobrovoľníčka Červeného kríža, aby mi dôverovali a spravila som prvotné vyšetrenie. Zistila som, že je to tak, malinká nedýchala,“ opisuje Natália udalosť, ktorá sa odohrala vlani v novembri. Ženy ju zároveň informovali, že otec dieťaťa už zavolal záchranku a išiel von čakať sanitku. „Viem, že to trvá 10 až 15 minút, kým prídu záchranári, preto som sa rozhodla konať. Začala som poskytovať prvú pomoc – oživovanie,“ vysvetľuje Natka.

2 vdychy, 15 stlačení

Mamička držala svoju dcéru na rukách vo vodorovnej polohe, Natália pristúpila k nim a najskôr urobila päť úvodných vdychov do úst a nosa bábätka. U malých detí sa dýcha naraz do úst aj nosa. Nos sa nestláča. Potom prešla na cyklus – dva vdychy, 15 stlačení hrudníka. Hrudník stláčala len dvoma prstami. Tento cyklus – dva vdychy, 15 stlačení – zopakovala trikrát po sebe. „Po tých troch cykloch sa už bábätko prebralo. Dievčatko otvorilo oči, zdvihol sa mu hrudník. Podarilo sa mi ho oživiť ešte pred príchodom rýchlej zdravotníckej pomoci,“ vraví Natka. Aký to bol pocit a čo jej išlo hlavou? „Stres som nemala, skôr som cítila adrenalín. Jediný strach, ktorý som prežívala, bol z toho, či sa to podarí a či to malej pomôže. Celý čas som však mala „čistú“ hlavu. Dobre som si uvedomovala, čo robím, čo treba spraviť. Až keď záchranári prevzali bábätko a uvedomila som si, čo sa vlastne odohralo, cítila som sa mierne „vyklepaná“ a rozplakala som sa od šťastia, že sa to podarilo,“ vraví hnedovláska.

Oživovanie ako premiéra

Natália je dobrovoľníčkou Červeného kríža už piaty rok. K prvej pomoci ju doviedol ocino. Mala vtedy 15 rokov a bola prváčka na gymnáziu v Leviciach. Išla na prvé kurzy a bola taká šikovná, že sa z nej stala dokonca až trénerka a školiteľka prvej pomoci. „Učím poskytovanie prvej pomoci, takže si to opakujem niekoľkokrát za rok. Chodím medzi žiakov na základné i stredné školy. Dokonca aj do materských škôl. Občas preškoľujeme hasičov alebo zamestnancov v rôznych firmách,“ vysvetľuje. Je teda jasné, prečo Natáliu neprepadol strach, ani stres, keď bojovala o záchranu drobca. No, aj tak bola táto situácia pre Natku niečím výnimočná. „Robím aj rôzne zdravotnícke dozory - hliadky na športové podujatia, na hradné slávnosti. Už veľakrát som podávala prvú pomoc. Doteraz však vždy išlo len o vyvrtnutý členok, rozbitý nos. Resuscitáciu – oživovanie som robila prvýkrát v živote. Niekto sa s tým za život – ani ako dobrovoľník Červeného kríža, nikdy nestretne,“ uvádza dievčina. Skromne však dodáva, že každý iný dobrovoľník Červeného kríža by na jej mieste neváhal ani sekundu, správal by sa rovnako ako ona.

Najhoršie je neurobiť nič

Od skúsenej školiteľky prvej pomoci si teda pýtame radu - čo treba spraviť, aby človek v reálnom živote nabral odvahu a dokázal podať prvú pomoc? „Niektorým ľuďom stačí aj jeden kurz, napríklad z autoškoly. Tie vedomosti si nesú so sebou a vedia poskytnúť prvú pomoc. A sú ľudia, čo môžu ísť aj na desať kurzov, no v reálnom živote nepomôžu. Pretože sa buď boja, alebo si nezapamätajú, čo robiť,“ myslí si Natália. Jedným dychom však dodáva, že ľudia by si mali uvedomiť, že najčastejšie prvú pomoc podávame svojim blízkym. „Keď to viete, tak to najviac pomôže vám – vašej rodine. Samozrejme, ľudia majú obavu, aby neuškodili. Tu však platí, že ak máte vedomosti o prvej pomoci, treba pomôcť, lebo najhoršie je neurobiť nič,“ argumentuje ocenená dobrovoľníčka Červeného kríža. Uznáva však, že keď ide o vlastné dieťa a ešte celkom maličké, tak to rodičov paralyzuje. „Tá mamička vravela, že už počula o poskytovaní prvej pomoci, no nevedela, čo presne a ako treba urobiť. A bábätka sú fakt veľmi krehké. Deti do jedného roka majú krehkú hlavičku a aj všetky kosti. Takže všetko treba robiť tak jemnejšie,“ vysvetľuje.

Motivovala známych

Natália dostala za svoju odvahu Zlatý záchranársky kríž od prezidenta republiky a od najvyšších predstaviteľov Slovenského Červeného kríža Medailu za záchranu života. „Mám z toho veľkú radosť. Je to pre mňa veľká česť a pocta, že som dostala takéto uznanie. Svoj príbeh som zverejnila na facebooku. Najprv som nechcela, ale potom som si povedala, že je dôležité poukázať na to, aká je prvá pomoc dôležitá. Veľa ľudí mi potom napísalo, že idú na kurz prvej pomoci. Hlavne kvôli tomu, aby vedeli svojim deťom pomôcť. Veľa ľudí to inšpirovalo,“ prezrádza Natka. 

Chce na medicínu

Natália sa v súčasnosti pripravuje na prijímačky na vysokú školu. Tipujete medicínu? Áno, správne. „Chcela by som byť lekárka urgentnej medicíny, teda robiť na urgentnom príjme. Alebo v tíme, čo chodí s rýchlou zdravotníckou pomocou. To by ma bavilo,“ hovorí nadšene. A ak jej to nevyjde, má aj „záložný plán“. Podala si prihlášku aj na urgentnú medicínu do Nitry. Tam by získala titul bakalár a bola by z nej zdravotnícka záchranárka. Jej hlavný cieľ je však dostať sa na medicínu. Vo voľnom čase chodí rada venčiť psy do útulku v Leviciach, alebo v Bratislave. Rada tiež chodí s priateľom na výlety, alebo len tak pozerajú spolu seriály v telke.

VIERA MAŠLEJOVÁ

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -