Dnes je streda, 21.august 2019, meniny má: Jana
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Adela Vinczeová: Ženu bez dieťaťa u nás považujú za menejcennú

júl 16, 2019 - 14:03
Keď idete robiť rozhovor s moderátorkou ADELOU VINCZEOVOU, máte pocit, akoby ste sedeli na káve s múdrou a empatickou kamarátkou. Je otvorená, úprimná a šíri okolo seba príjemnú atmosféru. V rozhovore pre Slovenku prehovorila nielen o svojej profesii, manželstve, ale aj o citlivej téme materstva. „Cítim, že táto spoločnosť vytvára podvedomý pocit, že žena bez dieťaťa je menejcenná, podobne, ako keď nemá žena partnera,“ tvrdí známa moderátorka.

Foto: Daniela Matušková

Máme pred sebou celé leto. Aké sú vaše letné plány s manželom?

Chcem si dať trošku pauzu od práce. S Viktorom sa chystáme počas leta na detské tábory, kde budeme opäť robiť vedúcich. Je to nádherná práca, no pritom pomerne veľká makačka. Deti si vyžadujú vašu neustálu pozornosť a treba na ne dávať stále pozor. Okrem toho, je to umelecký tábor. Počas dňa vyrábame rôzne masky, kulisy a pripravujeme umelecký program. Hoci s Viktorom v tábore spávame naozaj málo, deti nás nabíjajú obrovskou energiou. Okrem toho sa chystáme s priateľmi do Nemecka, do jedného veľmi fajn eko hotela. Teším sa, že tam pocestujeme vlakom. Určite pôjdeme aj na Liptov, ktorý máme veľmi radi.

Nedávno som vás sledovala pri moderovaní relácie Chartshow a pôsobili ste veľmi prirodzene. Dá sa tejto prirodzenosti naučiť rokmi praxe alebo je to pre vás bežné?

Podľa mňa je autenticita základom každej profesie. Na to, aby mohol človek robiť svoju prácu s ľahkosťou, musí byť v prvom rade sám sebou. Ak sa však necítim komfortne, tak v určitých okamihoch strácam svoju prirodzenosť. Občas sa dokonca stane, že mám aj hosťa, ktorý mi berie energiu. To ma vie takisto pripraviť o prirodzenosť. Základom je pre mňa si prirodzenosť udržať. Minimálne si ju netreba nechať vziať výchovou alebo očakávaniami iných ľudí, ktorí nám hovoria, ako by sme sa mali správať.

Dobrý moderátor by mal byť aj pozitívny. Jeho práca je však mentálne dosť náročná. Ako si dokážete udržať stabilitu a nemať rôzne výkyvy nálad?

Môžem prežívať čokoľvek, no keď idem na pľac moderovať, tak to dokážem úplne eliminovať. Moja nálada je vždy úprimná a autentická, nech sa mi deje v súkromí čokoľvek. Našťastie som v živote nezažila žiadne veľké drámy. Ak sa s niekým rozprávam alebo moderujem, tak mi nesmie pozornosť unikať inam. Musím bežať v absolútne plynulom naladení. Ak je človek sám sebou, tak je to ideálne.

Samovzdelávanie je tiež dôležité pre každého moderátora...

Každá práca, ktorú robím, sa mi viaže k istej príprave. Či už je to bežná moderovačka, alebo sú to rozhovory do Trochu inak, alebo do relácie Spojky. Na tieto relácie sa musím dobre pripraviť, mám možno širší rozhľad ako niekto, kto sa zaoberá len jednou témou, ale zároveň aj plytší. Vždy sa dovzdelávam podľa toho, ako ma vedie práca. Aktuálne však v aute počúvam francúzštinu, chodievam pravidelne už roky na angličtinu. Teraz som však v letnej nálade a snažím sa veľmi nezaťažovať. Nemusím predsa vždy niečo robiť (smiech).

Vašou výhodou je, že máte manžela z podobnej brandže. Radíte si s Viktorom navzájom v oblasti kariéry?

Viktorovi veľmi neradím a myslím si, že mu ani nemôžem veľmi radiť. Robí profesiu, v ktorej by som ja osobne bola stratená. Myslím si, že ako reportér robil svoju prácu veľmi dobre. Nedávno pripravoval živé vstupy počas inaugurácie prezidentky Zuzany Čaputovej a išlo mu to skvelo. Je v tom dobrý, takže ho vždy pochválim. Rovnako mu to sedí aj moderátorskom kresle. Čo sa týka mňa, aj Viktor ma dosť chváli, no moja práca prináša oveľa viac rôznych špecifických situácií. O tých zvykneme debatovať. A tam mi vie skôr poradiť.

Je váš vzťah inšpiratívny aj tým, že sa viete lepšie pochopiť vďaka podobnej profesii?

Je to veľmi inšpiratívne a pre mňa nesmierne upokojujúce. Nemusím nikomu vysvetľovať, prečo budem točiť do noci alebo prečo musíme niečo robiť cez víkend. Môžem slobodne hovoriť bez toho, aby mal ten druhý pocit, že sa nejako predvádzam a robím zo seba dôležitú. Je veľká výhoda, že sme z toho istého prostredia a poznáme rovnakých ľudí.

S Viktorom oslavujete dva roky manželstva. Okrem toho, že je múdry a šikovný, čím je pre vás ešte výnimočný?

Viktor je veľmi príjemný a je mi s ním dobre. Nemusím s ním riešiť žiadne spory, konflikty, naťahovačky a nedorozumenia. Už si ani nepamätám, aké je to odísť z domu, keď sú partneri pohádaní. Sme bezproblémoví. Nemusím v tomto vzťahu venovať energiu riešeniu problémov a hlavne zbytočností, skôr mám pocit, že mi vzťah s Viktorom energiu dodáva. Myslím si, že tak by podľa mňa mal vzťah fungovať. Nedovolím si posudzovať, čo je ideálne pre iných, lebo ľudia majú svoje skúsenosti, svoje zážitky, ale hlavne príbehy, ktorými si musia prejsť. Ale ak už vzťah nemusí byť lekciou, ale skôr bonusom, tak by v ňom mala byť pohoda. Toto ja skrátka mám. A keď sa v tejto pohode časom predsa len vyskytnú výzvy, verím, že ich budeme vedieť s väčším pokojom riešiť. Navyše je Viktor nesmierne starostlivý. Neriešim nič administratívne, šekové, technické, všetko vybaví on.

Ktoré vlastnosti vám na Viktorovi imponujú?

Je veľmi otvorený, čitateľný, nemanipuluje, nehráva žiadne hry a je so sebou zrovnaný. Viktor je prirodzene extrovert, neprekáža mu pozornosť. To, že vie prijať seba taký, aký je, je takisto znakom určitej pohody. Myslím si, že Viktor si je vedomý svojich dobrých aj zlých vlastností. Nemusí si na mne nič dokazovať, lebo vie, kým je.

Vo vzťahu je veľmi podstatná aj určitá chémia. Ako to máte vy dvaja?

Asi by sme si partnera nemali vyberať len podľa nejakého dotazníka, ale aj podľa toho, ako nám vonia a sedí. Myslím si, že je to jedno z druhým. Človek si vždy pritiahne toho človeka, ktorého si pritiahnuť má. Preto si skôr myslím, že je to viac fyzika než chémia. Dokonca aj toho akože „nevyhovujúceho“, lebo nám dáva možnosť o sebe niečo pochopiť. Pri svojich vzťahoch som sa o sebe veľa naučila, aby som sa mohla posunúť. Je jasné, že časom a vývojom prídu témy a podnety, ktoré budem musieť riešiť. Nehovorím, že som už teraz nastúpila do bonusového vlaku, kde bude všetko lunapark, lekcie môžu prísť vždy.

Niektorí vaši bývalí partneri sú takisto z oblasti šoubiznisu. Aké sú teraz vaše vzťahy po rokoch?

Voči žiadnemu partnerovi zo svojej minulosti nepociťujem negatívnu emóciu. Ak som aj bola na niekoho nahnevaná, tak to teraz vnímam s úprimnou vďakou. Ak nás totiž nejaký človek v niečom irituje, tak nám dáva veľkú informáciu o nás. Je to akési zrkadlenie. Mnohé veci som totiž pochopila až neskôr. Jeden expartner mi to aj často hovoril, no vnímala som to ako krivdu a mala som pocit, že ku mne nebol dobrý. Nedávno som videla v novinách fotografiu Rasťa Brezovského, ktorý je šťastný po boku jednej modelky. Som veľmi rada, že sa mu darí. Peťa Modrovského som od rozchodu, čo sú vyše tri roky, nevidela a pritom žijeme v tom istom meste. Nedávno som však zachytila fotografie zo svadby Jána Ďurovčíka, kde bol šťastný po boku novej partnerky. Som šťastná, že je spokojný a prajem mu to. Veľakrát Peťa spomínam dokonca pred Viktorom. Smejeme sa, čo Peťo kedysi povedal, alebo urobil a aj Viktor uznáva, že je veľmi vtipný.

Máte teda pocit, že ten váš vzťah s Viktorom je postavený na určitej ľahkosti?

Áno, je to dobrý výraz. To, že sú vo vzťahu výzvy, ktoré časom prichádzajú, je prirodzené. Domnievam sa, že tá ľahkosť by mala byť od začiatku. Ak od začiatku cítime, že by niečo mohlo byť problém, tak si občas povieme, že sa to spraví. To sa však nikdy nespraví. Nehovorím, že vzťah by mal byť bezproblémový, alebo bez výziev. No na začiatku vzťahu tam problémy nemajú čo robiť. Malo by to ísť skrátka ľahko. My to s Viktorom voláme tak, že na začiatku by tam nemali byť tie ALE.

S Viktorom dostávate veľmi často rôzne netaktné otázky. Dá sa na to vôbec reagovať?

Mne neprekáža, keď sa nás pýtajú na deti. Ak sa ma totiž niečo dotkne, tak to len znamená, že je to môj problém. A aj sa ma to občas dotkne. Tak mám zase so sebou čo robiť. Okolie ti zrkadlí, že ak sa ťa stále niečo dotýka, tak je to tvoj problém a keď si to vyriešiš v sebe, tak to potom prestane. Zo spoločenského hľadiska sa snažíme ľuďom, ktorí sa nás pýtajú na deti, vysvetliť, že niekomu to skrátka nejde. Nevedia to pochopiť. Čiže istá osveta pre empatickejšiu spoločnosť je tiež na mieste. Často nás iní posielajú na umelé oplodnenie. Život nového človeka je široká téma. Mám v tom veľa otáznikov. Vždy premýšľam nad tým, že náš svet je preľudnený. Je otázkou desiatok rokov, aké klimatické a iné súvisiace zmeny sa na našej planéte udejú. Ak by sa to stalo prirodzene, tak sa to malo stať a vnímala by som to ako dar a súčasť toho nášho príbehu. Len dnes sme ako ľudstvo prvýkrát na prahu otázky, aká blízka budúcnosť nás, teda aj deti, čaká. Je to však veľmi osobná otázka a každý má iné túžby, smútky, želania, cesty a preto si v tejto téme nedovolím paušalizovať a každý nový život si vážim. Len skrátka vnímam nového človeka v širšom kontexte ako len môjho osobného života.

Ako vnímate tému adopcie?

Vnímam to tak, že to „vaše“ dieťa nemusí fyzicky „vyliezť“ z vás, aby ste cítili že je vaše. Poznám ľudí, ktorí sa so svojimi adoptovanými deťmi takto „našli“ a je to veľká láska. Rovnako, ako sa ľudia duševne nenašli so svojimi fyzickými deťmi.

Rozprávate sa s manželom aj o tom, že by ste ostali bezdetní? Viete sa na to nejako nastaviť?

Je to škola pokory vedieť prijať veci, ako sú. Učím sa prijať aj tento scenár. Uvedomujem si, že dieťa sa dnes považuje za akúsi samozrejmosť. Keby bolo bežné, že každý druhý pár nemá deti, tak by som médiám nepripadala taká „iná“... Len mám pocit, že táto spoločnosť vytvára podvedomý pocit, že je žena bez dieťaťa menejcenná podobne, ako keď nemá žena partnera. Dieťa ale nemusí byť zmyslom života. Poznám toľko ľudí, ktorí deti nemajú a urobili pre druhých toľko, že dali zmysel života aj iným ľuďom. Milada Synková, korepetítorka z SND, ktorá má 87 rokov a doteraz je človekom, ktorý vyprevadil a vyprevádza najväčšie slovenské hudobné esá do sveta. Mnohí ďalší, ktorí mali úplne naplnené životy. Potom sú ľudia, ktorí majú deti a sú stále nespokojní a nešťastní. Nemyslím si, že sa rozvádzajú len bezdetní a páchajú samovraždy len bezdetní. Často sú to ľudia, ktorí deti majú. Aká je potom garancia, že to dieťa ti spasí celý život? Dieťa je dar. Ak má mať skúsenosť byť tvojím dieťaťom, tak sa to nejako udeje. S Viktorom nemáme nejaké vážne fyzické bariéry. Ľudia s dramatickejšími diagnózami prirodzene otehotneli. Pre mňa mať dieťa nie je teda len medicínskou otázkou, ale aj filozofickou. Opakujem však, že je to môj pohľad na vec a žiadna cesta nie je nesprávna. Každý má tú svoju. A možno aj ja svoj postoj prehodnotím.

Máte rôzne životné a pracovné skúsenosti. Čo je u vás na vrchole rebríčka hodnôt?

Nie som veľkým fanúšikom rebríčka hodnôt. Niekto totiž povie, že rodina je základ. V každej rodine, ktorú poznám, sa však ľudia nebavia alebo majú konflikty. To pre mňa nie je žiaden základ. Pre mňa je jedinou istou hodnotou práve láska. Musí byť citeľná vo všetkom ostatnom, čo ľudia tak radi zoraďujú do rebríčkov. S láskou sa dá pristupovať k sebe, rodine, priateľom, strachom, zdraviu, peniazom, humoru, ku všetkému. Potom si netreba robiť rebríčky hodnôt. 

- - Inzercia - -