Dnes je utorok, 15.október 2019, meniny má: Terézia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Bratislavské paláce

august 09, 2019 - 18:30
Bratislava má bohatú históriu, ktorá sa píše približne dve tisícročia. Najväčší rozmach zaznamenala počas vlády Márie Terézie. Práve v tomto období sa v Bratislave postavilo najviac mestských palácov. V súčastnosti tu evidujeme približne 100 palácov. Len na Ventúrskej ulici je ich šesť, Na Panskej či Hviezdoslavovom námestí je po päť palácov. Dnes si predstavíme dva bratislavské paláce, v ktorých sídlia a pracujú najvyšší predstavitelia štátu.

Historická fotografia Primaciálneho paláca

Grasalkovičov palác 

Od roku 1996 je známy ako Prezidentský palác, príslušníci staršej generácie si ho pamätajú ako „pioniersky“. Osovo symetrickú rokokovú budovu na Hodžovom námestí dal postaviť v roku 1760 gróf Anton Grasalkovič, advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory a radca cisárovnej Márie Terézie. Prepychový letný palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Hostil viacero významných osobností a koncertoval tu aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od päťdesiatych rokov slúžil deťom a mládeži Bratislavy na záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa v roku 1996 stal sídlom prezidenta SR. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady. Stojí v nej socha cisárovnej Márie Terézie na koni, fontána Mladosť od popredného slovenského sochára Tibora Bártfaya aj pomník významného hudobného skladateľa Johanna Nepomuka Hummela.

 

Letný arcibiskupský palác 

Barokový palác na námestí Slobody  je sídlom Úradu vlády Slovenskej republiky.

V stredoveku sa na tomto území nenachádzala žiadna zástavba, až na svahy Malých Karpát sa tu tiahli vinice. Začiatkom 17. storočia odkúpil od miestnych mešťanov územie, na ktorom je dnešný palác, ostrihomský arcibiskup František Forgách a zriadil tu okrasnú a ovocnú záhradu. Na jej okraji vzniklo okolo roku 1614 letné sídlo. Arcibiskup Juraj Lipai dal v rokoch 1642 až 1666 postaviť novú budovu. V rokoch 1761-1765 na príkaz arcibiskupa Františka Barkóciho pôvodne renesančné letné sídlo ostrihomských arcibiskupov prestaval architekt Franz Anton Hillebrandt do neskoršej barokovej podoby. Koncom 19. storočia ostrihomské arcibiskupstvo predalo palác vojenskému eráru, ktorý tu dal zriadiť vojenský špitál.

Vojenská funkcia pretrvala v paláci až do začiatku  štyridsiatych rokov 20. storočia, keď sa štát rozhodol umiestniť tu sídlo ministerstva zahraničných vecí. Po roku 1948 bol palác sídlom Predsedníctva Zboru povereníkov. Od 1. januára 1993 je  budova bývalého Letného arcibiskupského paláca spoločne s novou prístavbou z rokov 1975-77 sídlom Úradu vlády samostatnej  Slovenskej republiky.

V areáli sa nachádza Lipaiovská záhrada , v ktorej mal takmer desať rokov dielňu významný rakúsky barokový sochár Georg Rafael Donner. Záhradu pôvodne zdobilo veľa sôch, ale väčšina z nich sa stratila v 19. storočí, keď bola v paláci dočasne vojenská nemocnica.

Ako informuje na svojej webovej stránke Úrad vlády SR, palác si môže pozrieť aj verejnosť. Exkurzie sa organizujú pre skupiny, jednotlivci si bývalý Letný arcibiskupský palác môžu prezrieť počas dní otvorených dverí.

 

- - Inzercia - -