Dnes je nedeľa, 15.september 2019, meniny má: Jolana
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Pripomeňme si

august 21, 2019 - 09:11
Píše sa rok 1968, konkrétne 21. august 1968. Bratislavčania sa zobúdzajú do ďalšieho letného rána. Deň rovnaký ako ten predchádzajúci a predsa iný. Ulice Bratislavy sa zaplnili tankami, delami a vojakmi Varšavskej zmluvy. Nasledovalo obdobie temna a tvrdej normalizácie.

Alexander Dubček 1. tajomník ÚV KSČ sa  od začiatku svojho zvolenia do funkcie /január 1968/ snažil o presadzovanie demokracie – odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Tieto kroky nachádzali obrovskú  podporu obyvateľstva, na druhej strane spôsobili tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa na demokratické tendencie, ktoré postupne zavádzal Alexander Dubček do života sa pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami.  Po rôznych rokovaniach a upozorneniach sa Srozhodol pre tvrdý zákrok - okupáciu.

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo vyše 500 000 vojakov a asi 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel.

Vojskám Varšavkej zmluvy sa spontánne postavili neozbrojení ľudia, snažili sa zastaviť alebo spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc. Výsledkom bola streľba do davu a obete na ľudských životoch.

V dôsledku okupácie v Československu zahynulo najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky boli ťažko ranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.

 

- - Inzercia - -