Dnes je streda, 22.január 2020, meniny má: Zora
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Ako sa v Bratislave plesalo v minulosti

január 09, 2020 - 20:43
Plesovú sezónu otvorí už túto sobotu Pes v Opere. Bratislava píše svoju plesovú históriu od konca 19. storočia. Bratislavské plesy a karnevaly neboli komornou záležitosťou, zúčastňovali sa na nich stovky hostí. Asi najväčším podujatím bol živnostenský ples z roku 1938. Obdivuhodný bol aj počet predtanečníkov, ktorí otvárali plesy. v roku 1909 predtancovávalo úvodnú štvorylku okolo sto tanečných párov, na plese práčok o pár dní neskôr dokonca stopäťdesiat.

Prvý viedenský ples v opere sa konal ani nie pred 140 rokmi po úspechu Bal de l'Opéra v Paríži. Išlo vlastne o „koncertný večierok“ s účasťou dvornej opery a s požehnaním samotného cisára Františka Jozefa I. Ten bol inšpiráciou nielen pre súčasný Ples v Opere, ktorý každoročne otvára sezónu. 

V minulosti boli v Bratislave mimoriadne známe a obľúbené najmä plesy práčok železničiarov, záchrancov, živnostníkov, či speváckych spolkov. Konali sa v najznámejších a vtedy najvychytenejších bratislavských podnikoch, v Alabrechtovej záhrade, Pálffyho sálach, v kaviarni Štefánka, v priestoroch Robotníckeho domu, Občianskej strelnice, Mestského pivovaru, či v hoteli Carlton. Plesy organizovali rôzne dobročinné spolky. V rokoch 1880 až 1913 sa na príprave plesov v Prešporku podieľalo vyše 80 takýchto organizácií. Výťažok zo vstupného a tomboly putovali na chod spolkov alebo dobročinné účely. Výťažok tiež putoval do nemocníc, starobincov, sirotincov, chudobincov alebo študentov študujúcich v zahraničí.

Vychýrené boli predvojnové bály v Redute, ktorých matkou bol práve viedenský Opernball.

Počas prvej svetovej vojny zábavy prudko ubudlo. Muži umierali na fronte, ženy mali starosť, ako s deťmi vyžiť, ceny vysoko stúpli.

Veľká hospodárska kríza chuť do plesania tiež pribrzdila, i keď v roku 1933 sa v hoteli Royal konal prvý rodácky ples Podjavorinčanov. A v rovnakom čase na prvom plese holičov vyzbierali 3-tisíc korún pre nezamestnaných.

Počas Slovenského štátu sa tiež plesalo, ale iba sporadicky.  Reprezentačné boli najmä plesy Hlinkovej gardy a niektorých katolíckych inštitúcií, napríklad Orla, ale aj Živeny.  

Po roku 1948 akoby plesy takmer zanikli. Až v roku 1963 sa konal v Tatra revue  bratislavský Filmársky ples. Ten nadviazal na plesovú tradíciu.  

V Bratislave sa na plesoch  formovala  vyššia spoločenská vrstva. Manželky bankárov, lekárov či úradníkov zakladali dobročinné spolky, stretávali sa na čaji o piatej a s chuťou každý rok pripravovali spomínané plesy.

- - Inzercia - -