Dnes je sobota, 24.august 2019, meniny má: Bartolomej
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Richtár Jakub

máj 29, 2012 - 15:30
V trinástom storočí bola Európa ešte ponorená do tieňa gotických katedrál, ale pomaly sa už spoza polnočných Álp, nesmelo vkrádalo slnko renesancie prebudené Alighieriho Božskou komédiou.

 

Stredoveké Uhorsko sa ešte nespamätalo z hrôz katastrofálnej porážky na rieke Slanej, karty politickej scény miešali Přemysl Otakar II s RudolfomHabsburským a na tróne sedel posledný z rodu Arpádovcov Ondrej III, keď sa v Bratislave odohrala udalosť, ktorú si dodnes pripomíname Bratislava (Prešporok) sa vyvíjala ako županovo podhradie. Už počas 11. a 12. storočia patrila medzi najrozvinutejšie hradské centrá Uhorska. V roku 1242 ju Mongoli nedobyli, naopak mesto sa otvorilo investorom. Z okolia prichádzali šľachtici, ktorí boli ochotní podnikať
s pozemkami, požičiavať peniaze ale najmä ponúkať vojenské služby. K takým patril aj najstarší mešťan Woch (spomínaný v roku 1240). Iní „developeri“ prichádzali z Rakúska a Bavorska. Prinášali kapitál, skúsenosti a nové právne normy. Behom jednej generácie pretvorili vojensko-poľnohospodárske podhradie na slobodné mesto nezávislé od župana.
Medzi prvými príslušníkmi tunajšej „smotánky“ bol aj akýsi Ulrich. Nevedno, či patril k hradným vojakom a predal majetok na vidieku, aby skúsil šťastie v meste, alebo nasadol kdesi v Enži či vo Viedni na plť a s tovarom sa splavil dolu Dunajom. V každom prípade získal v druhej tretine 13. storočia – možno vďaka prirodzenej charizme, možno kvôli majetku – popredné postavenie v meste. Pravdepodobne mladšieho zo svojich synov – Martina –zabezpečil ako bratislavského kanonika, starší Jakub zdedil „rodinný podnik“ a stal sa starostom podhradskej komunity. Nevieme, či si ho spomedzi seba zvolili najvplyvnejší mešťania, alebo či ho proste nominoval župan. V každom prípade mal blízko k pánovi Bratislavského hradu, lebo listina z roku 1278 spomína, že mu župan daroval majetok Plumnou (asi v mieste Patrónky). Župan ho v listine nazval obecným richtárom (villicus), Bratislavu však označil ešte ako (svoje) Podhradie. Prešporok sa právne osamostatnil od župana až vďaka privilégiám z roku 1291. V nich sa spomínajú nielen rozsiahle investičné stimuly (napr. daňové prázdniny) ale aj súdna autonómia, dokonca právo voľby samosprávy (richtára a 12 prísažných). V tom období už Jakub nestál na čele Prešporčanov. Tunajšej smotánke sa nepáčilo poslúchať županovho človeka, a tak si najneskôr v roku 1287 zvolili akéhosi Tyrwarda. V spore, do ktorého sa s Jakubom dostali, uznali mestskí predstavitelia výlučné právo Ulrichovho syna na kráľom darovaný majetok Plumnou, a Jakub sa zase zaviazal, že vykoná bližšie nešpecifikované dobrodenia mestu. Prvý menom známy richtár Prešporka zrejme skončil život ako bohatý človek, no už bez priameho politického vplyvu. Až jeho synovcovi – tiež Jakubovi – sa podarilo uchytiť sa na čele mesta na takmer tretinu storočia...





Autor: Juraj Šedivý
Foto: FiF UK v Bratislave a o. z. Historia Posoniensis

- - Inzercia - -