Dnes je štvrtok, 05.december 2019, meniny má: Oto
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Stretnutie na kúpalisku

júl 19, 2010 - 12:06

Marta sa vrátila na deku a nasadila si slnečné okuliare. Voda v bazéne ju príjemne osviežila a teraz zvažovala, či si dopriať aj nanuk, alebo ho oželieť v rámci letného zhadzovania kíl. Keď už chodí poctivo na zumbu aj pilates... Ale čo, len čo obschne, kúpi si. Z bazéna k nej vzdialene doliehalo špliechanie, výskanie detí a reprodukovaná hudba z bufetu. Striasla z vlasov kvapky vody a siahla do prútenej tašky po opaľovací krém. Vtom zaregistrovala, že kým sa kúpala, vari len päťdesiat metrov od nej pribudlo ležovisko s odparkovaným športovým kočíkom, nafukovacou kačkou a penovými podložkami na ležanie. Jedna bola prázdna, ba ani dieťa nikde nevidela, ale na druhej rozoznávala známe telo. Tvár zahaľovali rozčítané noviny, ale gesto, s akým sa muž nebadane poškrabkal v rozkroku, mocné chlpaté nohy a tiež zaokrúhlené pivné brucho ju nenechávali na pochybách, že neďaleko sa rozvalil jej premilený exmanžel s rodinkou.

Ešte dva-tri roky dozadu by určite zamrela od nervozity, raz ich Marta zazrela v nákupnom stredisku a pamätala si, ako jej oťaželi nohy a srdce sa od rozčúlenia rozbúšilo ako opreteky. No teraz mohla s uspokojením konštatovať, že pri pohľade naňho už necíti nijaké fyzické symptómy, ba ani v duši nebadá boľavú horkosť, ktorá ju zmárala dlhý čas. Posunula si slnečné okuliare ku koreňu nosa, chcela ostať neviditeľná, no zato si dôkladne obzrieť príčinu svojho niekdajšieho trápenia a prebdených nocí. Keď jej Zdeno oznámil, že sa rozhodol „spraviť niečo so svojím životom“, už dávno šípila, že s ňou a ich šestnásťročným synom v tom vylepšenom živote neráta.
Pamätá si ten zlomový skorý decembrový večer do detailov. Za oknom pľušť a mrznúci dážď, Marek bol kdesi u spolužiaka a ona práve dokončila patchworkovú deku zošívanú z kúsočkov látky, plánovala ju venovať pod stromček Zdenovej matke a nakoniec ju dala z trucu kolegyni pre šteňa.
Naschvál sa zatvárila nechápavo: „A čo také chceš spraviť so svojím životom? Zhodiť brucho, dať si nastrieľať vlasy alebo si skočiť z mosta?“

„Marta, prestaň,“ zahriakol ju. Vedela, že neznáša, keď je k nemu ironická, no užívala si posledné minúty svojej zdanlivej prevahy.
„No hovor, som zvedavá,“ vyzvala ho odhodlane, kým vnútro jej rozochvieval strach.
„Pozri, nebudem to naťahovať, je mi to trápne... Ty ako inteligentná žena,“ zalichotil jej, „si si určite všimla, že nám to už dlhšiu dobu neklape.“
„Neklape,“ zopakovala mechanicky.
„Nemyslel som si, že v živote ešte niekoho stretnem, ale stalo sa. Proste náhoda, osud alebo čo,“ Zdeno si v rozpakoch odšklbával suché zádery okolo nechtov. „Ak sa rozídeme ako priatelia a každý si zariadime život po svojom, bude to férové, nie?“
„Aha, takže ty so svojou femme fatale a ja, odkopnutá štyridsiatnička, si môžem po večeroch zošívať dečky... Férové, fakt, vďaka!“
„A čo by sa zmenilo, keby som ostal? Dečky zošívaš tak či tak! Nedochádza ti, aký je ten tvoj svetík s ručnými prácami, domácimi cestovinami a nablblými kamoškami z roboty obmedzený?!“
Snažila sa prehltnúť urážku, ale nešlo to. O chvíľu mu už zúrivo vyhadzovala zo skríň veci a on si ich s úľavou a so slovami o šibnutej hysterke chvatne džgal do všetkých kufrov a tašiek, ktoré v domácnosti mali.
Ešte sa s ním pohádala o športovú tašku, ktorú používal Marek („hádam kvôli tej beštii nechceš ukradnúť synovi kabelu?“), no keď za sebou triumfálne zaplesol dvere, zvalila sa na pohovku a zadúšala sa plačom.

Marta si odhrnula z čela vlasy, akoby chcela mimovoľným gestom zavrátiť pachuť spomienok. Zároveň spozornela, pretože nad Zdenom práve zastala žena s batoľaťom, nebolo pochýb, že šlo o tú jeho nádheru, kvôli ktorej sa toľko naplakala. Natiahla krk, aby si dotyčnú poriadne obzrela. Vtedy, v nákupnom centre, ju zahliadla len od chrbta, stratila sa jej v butiku. Zato teraz Marta zaznamenala, že dotyčná je akási moletnejšia, než si ju pamätala. Hrboľatý zadok jej priam kypel z tigrovaných plaviek, akiste takých, čo jej naposledy sedeli jedine ak dve sezóny dozadu. Asi popôrodné kilá, nalepili sa.

„Čo tu ležíš ako debil, malá je posratá!“ vyštekla tigrica na Zdena a Marta nemohla uveriť, ako jej bývalý manželík chvatne odkladá noviny, vyskakuje z podložky, tvár mierne zľaknutá a ligotavá od potu a preberá si dievčatko z rúk svojej vysnívanej krásky. Ryšaňa naštvano vybrala z plážovej tašky čistú plienku a navlhčené obrúsky. Zdeno začal dieťa nemotorne prebaľovať, no po chvíli ho nabrúsená manželka odstrčila a on bezradne kvočal vedľa svojej novej rodinky.
„Čau, Marti! Držíš flek?“ vyrušil ju povedomý hlas.
„Ach, Tibi, jasné, sadaj. Príde aj Miloš?“
Pomkla sa, aby sa mohol jej kolega Tibor pohodlne zložiť. Dohodli sa len tak neurčito, ale každopádne sa mu potešila. Tibor s Milošom tvorili príjemný stabilný pár a ona si s nimi neraz vyrazila na večeru či na drink. Boli mladí, veselí, verili na lásku a neustále jej sľubovali, že keby náhodou naďabili na správneho heteráka, určite ju s ním zoznámia.
„Miloš? Asi nestíha.“ Tibor hneď spozoroval, že Marta nie je celkom vo svojej koži. Zobliekol si tričko a vystavil okoliu na obdiv svoje pestované vyšportované telo. „Deje sa niečo, Marti?“ spýtal sa, keď si prisadol.
„Nič sa nepýtaj, len ma teraz chyť okolo pliec. Kamarátska služba,“ precedila na pol úst a vylúdila široký úsmev. Tibor ju okamžite objal a zadíval sa jej smerom. Kývla hlavou nejakému obstarožnému chrenovi, ktorý držal v ruke presiaknutú páchnucu plienku a zjavne pátral po odpadkovom koši.
„Ahoj, Zdeno!“ pozdravila sebaisto a provokatívne sa pritúlila k Tiborovi.
„Ahoj...“ Keď zočil Martu v objatí mladého fešáka, zízal na ňu ako na zjavenie a ruku so špinavou plienkou bezmocne odtiahol od tela.
„Kôš je tam,“ ukázala na smetiak. „Ak teda hľadáš kôš,“ doložila pobavene.
„Aha, vďaka,“ zakoktal a dal sa na útek.
„Zdeno, doboha, švihaj, malá sa mi tu ešte aj pogrcala!“ vrieskala naňho zdiaľky ryšaňa a Marta si pomyslela, že si život ozaj zariadili každý po svojom.

Denisa Fulmeková (1967)
vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka rôznych časopisov, v súčasnosti je v slobodnom povolaní. Debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová knižkou poviedok Tak čo teda? (2001). Vydala zbierku poézie Som takmer preč (2004) a spolu s Petrom Macsovzkým napísala Klebetromán (2004). Publikovala tiež v zborníku Evropský fejeton (Brno, 2004), antológii Sex po slovensky (2004) a poviedkou tiež prispela do výberovej publikácie európskych autorov Life in European Cities (Soul, 2009).
V roku 2006 jej vo vydavateľstve Ikar vyšla úspešná kniha Dve čiarky nádeje a o rok neskôr voľné pokračovanie Jedy. Fulmeková sa tiež venuje tarotu a je autorkou príručky Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu (2008). Minulý rok vydala Topánky z papiera a na jeseň chystá nový román s názvom Čakáreň.

Autor: Denisa Fulmeková
Foto: Shutterstock

- - Inzercia - -