Dnes je utorok, 28.január 2020, meniny má: Alfonz
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Z ministerstiev budúci rok dostane najviac školstvo

august 12, 2011 - 16:06
Najväčší balík peňazí z jednotlivých ministerstiev v budúcom roku dostane tak ako po minulé roky školstvo. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorého prvú verziu predložilo do pripomienkového konania ministerstvo financií. Podľa tohto návrhu by ministerstvo školstva malo v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom 2,434 mld. eur, čo v porovnaní s tohtoročným rozpočtom znamená nárast zdrojov o 4,8 %.
Minister financií Ivan Mikloš pritom sektor školstva označil za jednu z dvoch priorít, ktoré sú už v prvom návrhu rozpočtu zapracované. Okrem toho je to rezort dopravy, kde rozpočtované výdavky oproti tomuto roku rastú o 12,9 % na 2,126 mld. eur. Ďalšie priority majú podľa ministra vyplynúť z politických rokovaní v najbližších týždňoch, pričom jednotliví ministri budú musieť podľa neho k svojim požiadavkám priložiť aj návrhy zdrojov, z ktorých by sa tieto priority mali vykryť.

Mohlo by to byť aj ďalším šetrením, ale aj opatreniami na strane príjmov. Rezort financií už identifikoval viacero opatrení, vrátane zavedenia bankovej dane, zavedenia spotrebných daní z vína či zvýšením spotrebných daní z liehu a podobne. Tieto opatrenia však zatiaľ v návrhu zapracované nie sú a ich prípadná realizácia by mala vyplynúť práve z rokovaní o prioritách a zdrojoch ich financovania. Kľúčové podľa ministra je zabezpečiť plánovanú konsolidáciu, teda aby schodok verejných financií neprekročil navrhovaných 3,8 % hrubého domáceho produktu.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok sú pritom rozpočtované na úrovni 18,443 mld. eur, čo znamená medziročný nárast o 8,8 %. Po rezortoch školstva a dopravy tretí najväčší podiel z jednotlivých ministerstiev pripadá na rezort práce so sumou 1,962 mld. eur. Výdavky v tomto rezorte by tak mali medziročne klesnúť o 2,4 %. Naopak, štvrté v poradí, ministerstvo zdravotníctva, by si malo mierne polepšiť, o 1,9 % na 1,429 mld. eur.

Najvyšší medziročný prírastok zdrojov po ministerstve dopravy pritom rezort financií projektuje ministerstvu zahraničných vecí, a to o 10 % na bezmála 123 mil. eur. Naopak najväčší pokles, až o 53,8 % na 384,1 mil. eur, pripadá na ministerstvo životného prostredia. Vôbec najväčší balík peňazí v rámci celého štátneho rozpočtu pripadá tradične na kapitolu Všeobecná pokladničná správa, ktorú tvoria výdavky štátneho rozpočtu nesúvisiace s výdavkami ostatných kapitol vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu. Na túto kapitolu sa pri medziročnom náraste o 48,3 % rozpočtujú výdavky 5,436 mld. eur.

Pri celkových rozpočtovaných príjmoch na úrovni 15,27 mld. eur by tak štát mal podľa návrhu ministerstva financií v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,172 mld. eur. To by oproti tohtoročnému rozpočtu znamenalo zníženie schodku o 637,6 mil. eur. Schodok verejných financií ako celku, v rámci ktorých tvorí štátny rozpočet podstatnú časť, by tak mal v budúcom roku dosiahnuť 3,8 % hrubého domáceho produktu, čím by sa naplnil pôvodný konsolidačný plán vlády. Ten hovorí o postupnom znižovaní schodku verejných financií až pod maastrichtské tri percentá v roku 2013.

Tento zámer rezortu financií oceňujú aj bankoví analytici. Upozorňujú však, že makroekonomické základy, na ktorých je rozpočet postavený, aj keď sú len niečo vyše mesiaca staré, sa už môžu javiť ako príliš optimistické. Ministerstvo počíta napríklad s rastom ekonomiky v budúcom roku o 4,4 % a rastom zamestnanosti o 0,8 %. Udalosti posledných týždňov na svetových trhoch totiž naznačujú možné opätovné spomalenie globálnej ekonomiky. "Rizikom je vývoj svetovej ekonomiky, ktorý by sa následne mohol prejaviť aj na Slovensku v podobe nižšej produkcie a daní. Signály spomalenia v Európe vidno, zatiaľ však ešte nie je jasné, aké výrazné bude," tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej by preto nemuselo byť na škodu postupné vytvorenie akéhosi "krízového scenára", ktorý by počítal s horším ako dosiaľ plánovaným vývojom svetovej ekonomiky. Potenciálne spomalenie alebo pokles ekonomiky by okrem rastu nezamestnanosti a následne spotrebiteľskej opatrnosti mohol znížiť daňové príjmy. Zároveň by však podľa analytičky prišlo i k poklesu základne, pretože deficit verejných financií sa vyjadruje aj ako percento k hrubému domácemu produktu. "Predpokladáme, že analytické tímy, rovnako aj my, začnú v najbližšom období minimálne prehodnocovať odhady vývoja makroekonomických ukazovateľov," dodala Sadovská.

Načrtnutá základná distribúcia zdrojov v rozpočte na priority v oblasti školstva a dopravy je však podľa analytikov pozitívna. „Nastavenie priorít na dopravu a školstvo považujem za správny krok smerom k dlhodobému zvyšovaniu našej konkurencieschopnosti,“ hodnotí analytik VÚB banky Andrej Arady. Vyššie súčasné výdavky najmä do školstva sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka vrátia v podobe vyšších príjmov v budúcnosti. "Lepšie školstvo v súčasnosti znamená výkonnejších zamestnancov v budúcnosti. Predpokladám, že v prípade dopravy zohralo úlohu aj to, že sa na výstavbu z väčšej časti využívajú eurofondy a náklady pre rozpočet sú o to nižšie," dodal Mušák.

Ministerstvo financií si predložením návrhu plní aj svoju zákonnú povinnosť, predložiť skompletizovaný návrh rozpočtu vláde do pondelka 15. augusta. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy by mal kabinet o návrhu rozpočtu rozhodnúť do 30. septembra a do Národnej rady Slovenskej republiky by ho mal predložiť do 15. októbra.

Autor: SITA
Foto: SITA/Marián Peiger

- - Inzercia - -