Sympatický herec Marcel Ochránek: Osud mi pripravil fantastické veci
Marcel, naposledy som vás spovedala pred siedmymi rokmi, vtedy ste mi rozradostený oznámili, že budete mať syna. Nebudem sa pýtať, čo sa za tú dobu zmenilo, ale spýtam sa obligátne – ako sa máte?
Ako sa mám? Celkom dobre, ale zároveň trošku smutnejšie. Pred pár dňami mi zomrel ocko. Na druhej strane sa utešujem tým, že mal krásny vek, deväťdesiatdva rokov. Prežil krásny život, veľmi dlho bol sebestačný a život si skutočne užíval, nepotreboval extra starostlivosť, to len posledných pár mesiacov. Zomrel v spánku a paradoxne v deň, keď som mal premiéru komédie Horúca sprcha. No a teraz rozosmejte diváka, keď v hĺbke smútite...
Osud nás niekedy poctí čiernym humorom...
Vzhľadom na jeho zdravotný stav sme to aj trošku čakali. Ale na to, že vám navždy odíde blízky človek sa nedá stopercentne pripraviť. Niekedy sa to jednoducho hercovi stane, že smutné správy ho zastihnú v tej najnevhodnejšej chvíli. Jednej mojej kolegyni z divadla sa stalo presne to isté.
No dožiť sa deväťdesiatdva rokov v zdraví a sebestačnosti, to je na dnešnú dobu pomaly zázrak. Máte teda dobrý genofond.
No, korienok by som mal mať pevný. Uvidíme, či sa mi ocina podarí dobehnúť. Predsalen dnešná doba a stres, v ktorom žijeme, urobí s ľudským telom svoje. Ani to, čo jeme nám práve nepridáva. Je to niečo úplne iné ako bolo kedysi.
Pomáha vám, keď sa v takýchto chvíľach zahltíte prácou?
Áno. Aj keď teraz mám práce naozaj veľmi veľa. Nemyslím na iné veci, som maximálne sústredený na svoju prácu a ide to rýchejšie okolo mňa, nie cezomňa. Človek si v rámci straty blízkeho prejde niekoľkými fázami. Smúti, plače, dostavia sa aj zvláštne výčitky, ktoré hryzú skôr v tom, či som ešte nemohol niečo pre neho urobiť, ale dostaví sa aj zmierenie a istá radsoť z toho, že prežil krásny život, za ktorý by bolo veľa ľudí vďačných.
Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka 13/2017
Komentáre