Dnes je sobota, 24.október 2020, meniny má: Kvetoslava
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Aký pohľad majú na súčasnú situáciu s koronavírusom seniori?

apríl 25, 2020 - 14:00
Dôchodcovia patria medzi najohrozenejšiu časť obyvateľstva, platia pre nich iné pravidlá a ich životy, ktoré plynuli v určitom rytme sa museli zo dňa na deň prispôsobiť úplne novej situácií. Mnohí z nich žijú aktívne a na túto radikalnú zmenu neboli pripravení. Opýtali sme sa niektorých ako to celé prežívajú a či sa ich novovzniknuté obmedzenia dotkli výraznejšie alebo nie.

Dôchodcov nie je možné zaškatuľkovať do jednej skupiny tak ako ani inú vekovú skupinu obyvateľstva. Poznáme 80-ročné babičky, ktoré lyžujú, cestujú  a pri pomyslení na pasívny dôchodok im príde clivo. Potrebujú sa ešte naučiť ďalší cudzí jazyk aby mohli komunikovať s pravnúčatmi vyrastajúcimi v Anglicku a nie sedieť v húpacom kresle. Moja babička si s obľubou zapáli cigaretku, ponúkne ma dobrým vínom a sťažuje sa akurát na to, že na stretávke s priateľkami bola ústredná téma choroby. A to ju naozaj obchádza a vôbec nezaujíma. Zrazu prišli nariadenia v akých časoch môžu chodiť do obchodov a na budúci týždeň sa definitívne rozhodne aj o zrušení vlakov zadarmo. Aby sa nešíril vírus. Všetci rozumieme tomu ako sú bezpečnostné opatrenia podstatné a ich účelom je chrániť nás, avšak psychika človeka je nemenej dôležitá ako zdravé fyzické telo. 

Dôchodca Jozef, povolaním stavebný inžinier, 82 rokov, je z toho ako žije teraz veľmi zaskočený. "Celý život som rád tvrdo pracoval, v dobe keď som nastúpil na dôchodok som sa nechcel práce vzdať ešte 10 rokov. S kamarátmi sme založili Klub Kamáratov kde mali ženy vstup zakázaný, pravidelne sme sa každý piatok stretávali, hrali sme mariáš a veľmi som sa na tie stretnutia tešil. Teraz sme už neboli spolu vyše dvoch mesiacov a ani si netelefonujeme, načo. Vy mladí ste na telefóne zavesení a keď sa stretnete ani sa do očí nepozriete. Chodím aspoň k plotu sa porozprávať so susedom, ale on mal problémy s pľúcami, tak ani mi ruku nepodá, len tak stojíme pri sebe a ešte mi aj kačicu podával tak zabalenú, že som ju nemohol doma odbaliť." Jozef priznáva, že ho momentálna situácia veľmi sužuje a len dúfa, že to pominie čo najrýchlejšie. "Pravnúčik mi žije v Rakúsku, nevidel som ho od januára, ešte aj kedy mám chodiť do obchodu mi nariaďujú, vyháňajú ma odtiaľ a už ani vlakom nebudem môcť chodiť. To čo nám robia sa začína podobať na policajný štát."

Iný pohľad na vec má veľmi aktívna staršia dáma pani profesorka Lukrécia Bílková: "Žijeme v duálnom svete takže i moje prežívanie COVID 19 prináša ako pozitívne tak i ťažšie, náročnejšie životné okamžiky. Ľudia sa naučili byť vzájomne solidárni a ohľaduplní. Znova si uvedomujú cenu, hodnotu a zraniteľnosť ľudského života. Dnes viac ako inokedy idú do popredia medziľudské vzťahy ( i v rodinách ), viac si uvedomujeme – čím sme jeden pre druhého. Nesmierne obdivujem a oceňujem obetavosť lekárov, všetkého zdravotného personálu, hasičov, vojakov, políciu a všetkých pracovníkov, ktorí nehľadiac na únavu s nasadením všetkých svojich možností a síl pracujú a pomáhajú všade tam kde sú nenahraditeľní. Viac ako inokedy si uvedomujem, že sme jeden svet v ktorom sa učíme spolupracovať a pomáhať si navzájom".

Jej prístup môže byť príkladom pre nás všetkých, pretože faktom je, že máme dostatok potravín, nachádzame sa viac či menej pri svojich blízkych a to čo nás tak zužuje je strata komfortu na ktorý sme boli zvyknutí. Šíriaci sa strach z médií a z krajín, ktoré hlásia vysoké počty obetí je prirodzený a aj to je dôvodom ísť hlbšie do svojho vnútra a pokúsiť sa z tejto situácie naučiť sa čo najviac. Získať pokoru nad sebou samým.

Lukrécia vysvetľuje: "Mám viac času do nahliadnutia vlastného vnútra a uvedomenia si čo je pre nás podstatné! Zmenila sa hierarchia hodnôt – posúva sa do vyššej formy vedomia. Nie len my ľudia sme sa stíšili  a máme priestor k oddychu, ale i celá naša ,, chorá“ planéta. Naša Zem sa uzdravuje. Rozhodne sa nenudím. Okrem bežných domácich prác mám priestor na čítanie, na počúvanie krásnej hudby, na ponor do samej seba, uvedomenie si podstaty vlastného Ja. Obmedzenia otváracích hodín pre seniorov vnímam pozitívne a ďakujem tým, ktorí robia všetko pre to, aby ochránili tých, ktorí sú najzraniteľnejší.  Čo postrádam je: tým, že som zavretá doma mám málo pohybu. Chýba mi vôňa a krása jarných zakvitnutých lúk a vôňa kvitnúcich ovocných stromov. S hlbokým ponorom smútku prežívam bolesť rodín, ktoré v týchto dňoch prišli o svojich blízkych. Ich bolesť je i mojou bolesťou."

Spomeňme si na svojich blízkych tak často ako je to možné, v súčasnosti sa potrebujeme všetci navzájom.

- - Inzercia - -