Dnes je utorok, 27.október 2020, meniny má: Sabína
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Štefánika treba odmýtizovať!

máj 24, 2011 - 18:51
Náš slávny rodák, svetobežník Milan Rastislav Štefánik nebol len politik, astronóm, vedec či človek zorientovaný v kultúre, ale aj vášnivý cestovateľ. Jedna z jeho výprav ho zaviedla až na Tahiti, kde ho zaujal každodenný život domácich obyvateľov a aj to ho primälo k tomu, aby zhromaždil úctyhodnú zbierku 270 predmetov nevyčísliteľnej umeleckej a historickej hodnoty, ktoré sú prezentované prvýkrát v rámci uceleného konceptu na výstave Tahiti v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Okrem týchto artefaktov náš veľký krajan zachránil pre umelecký svet kolekciu drevorezieb a drevorytov francúzskeho maliara Paula Gauguina, ktorý raj na Tahiti prežíval ešte pred jeho príchodom na ostrov. Nielen o spomínanej výstave sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom SNM PaedDr. RASTISLAVOM PÚDELKOM.
V Slovenskom národnom múzeu je inštalovaná výstava prezentujúca kolekciu predmetov, ktoré priniesol Milan Rastislav Štefánik z ostrova Tahiti, kam prišiel ako astronóm pozorovať prechod Halleyovej kométy pred Slnkom. V čom je táto výstava jedinečná a aký mal vzťah Štefánik k umeniu prírodných národov?
Samotná výstava je jedinečná už tým, že sa Slovenské národné múzeum po prvý raz pokúsilo prezentovať ucelenú kolekciu etnografických predmetov, ktoré  M. R. Štefánik zozbieral počas svojho života na svojich cestách. Pre mňa je Štefánik veľkou výzvou. Kým som sa stal generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, pôsobil som ako kurátor Štefánikových zbierok v múzeu pomenovanom po ňom v jeho rodisku na Košariskách. Mal som možnosť oboznámiť sa s jeho osobnosťou prostredníctvom predmetov a vecí, ktoré boli súčasťou jeho života. Bohatá zbierka predmetov, ku ktorým mal Štefánik osobný vzťah, ma nabádala k tomu, aby sme sa prostredníctvom činnosti múzea pokúsili prelomiť zvyk predstavovať ho výlučne ako politika, diplomata a dokonalú bytosť. Jeho bohatá pozostalosť ma motivovala k myšlienke tohto muža odmýtizovať a priblížiť ľuďom. Z tohto poznania vychádzala naša snaha pripraviť výstavy, približujúce Štefánika v trochu inom svetle, ako je verejnosť zvyknutá. Prvá výstava tohto druhu bola zameraná na jeho záľubu vo fotografovaní, nasledovala výstava M. R. Štefánik – človek a legenda a dnes ho prezentujeme v rámci výstavy Tahiti ako cestovateľa a zberateľa, ktorý počas svojho života zozbieral jedinečné exponáty. Z týchto exponátov si vo svojom hojne navštevovanom parížskom byte vytvoril  malé  múzeum. Pri budovaní zbierky nám veľmi pomohlo, že Štefánik bol veľký pedant a predmety, ktoré si prinášal z ciest, katalogizoval a staral sa o ne. Aj vďaka tomu sú dnes exponáty v jeho zbierke vo veľmi zachovalom stave. Pozostalosť obsahuje aj kolekciu domorodých obradových textilných prikrývok, tzv. tapi. Možno len málokto na Slovensku tuší, že táto kolekcia je absolútnym unikátom v rámci strednej Európy.

S akým ohlasom sa stretla táto výstava? Chceli by ste v budúcnosti aj ďalšími expozíciami mapovať životný osud tohto významného slovenského politika, vedca a svetobežníka?
Výstava sa stretla s veľkým ohlasom. Svedčí o tom jej vysoká návštevnosť, aj reakcie ľudí na ňu napríklad v knihe návštev či v rámci monitorovania názorov návštevníkov výstavy. Ľudí jeho život zaujíma, chcú ho spoznávať aj inak ako iba v polohe štátnika alebo generála. Tí, ktorých jeho osobnosť zaujíma a fascinuje, vedia, že Štefánik mal rád kvalitné víno a v neposlednom rade ženy. Na svojich cestách nezbieral iba predmety do svojej zbierky. Je o ňom známe, že svojim priateľom z Európy priviezol z ostrova známe tahitské perly, ktoré si nechávali osadiť do prsteňov pre svoje snúbenice. Jednu takúto perlu daroval aj Mikulášovi Schneidrovi Trnavskému, s ktorým boli v jednom období sokmi v láske. Práve ženy, napriek tomu, že sa nikdy neoženil, zohrávali v jeho živote nezanedbateľnú úlohu. Sú známe blízke vzťahy so šiestimi ženami. Boli medzi nimi Slovenky, Češky i Francúzky. Štefánik bol tiež známy ako očarujúci spoločník a skvelý hostiteľ, ktorého parížske večierky mali vysoký kredit a boli považované za spoločenskú udalosť. Orientoval sa v umení, ovládal cudzie jazyky a na svojich cestách nemal problém komunikovať s ľuďmi z iných, vzdialených kultúr. Snažil sa chápať ich kultúrnu odlišnosť, zvyky i mentalitu. Z pohľadu dneška ho v tomto zmysle môžeme vnímať ako veľmi moderného človeka, ktorý sa zaujímal o svet, život a ľudí.

Aký je váš osobný vzťah k Štefánikovi? Myslíte si, že Slováci o tomto významnom rodákovi, ktorý písal naše dejiny, vedia všetko a dokážu jeho osobnosť vôbec doceniť?
Každý človek má zvyčajne životný vzor. Tým mojím je práve M. R. Štefánik, a to nielen preto, že pochádzam z kraja, kde sa narodil, a môj prvý ranný pohľad pri vstávaní patrí jeho mohyle, kde je pochovaný. Blízky vzťah k tomuto výraznému rodákovi som si vybudoval počas pôsobenia v múzeu v Košariskách. Bola to moja prvá skúsenosť s múzejníctvom. Vďaka nej som mal príležitosť uvedomiť si veľkosť a dôležitosť zásluh Štefánika na vzniku, budovaní a formovaní nášho štátu. Nebyť jeho osobného nasadenia, ambícií, diplomatických schopností a komunikačnej zručnosti je možné, že dnes by sme na Slovensku hovorili iným ako slovenským jazykom a je pravdepodobné, že by sme boli inou krajinou, ako sme dnes. Možno je to iba môj osobný pocit, ale domnievam sa, že mladšia generácia sa o Štefánikovi dozvedá vo veľkej miere výlučne na hodinách dejepisu, kde je prezentovaný najmä ako generál a politik, a len v malej miere ako sčítaný človek so širokým spoločenským záberom a záujmami. Aj tento pocit ma priviedol k myšlienke zaviesť u nás v múzeu vzdelávací program Štefánikove kufre, kde si všetci tí, ktorí sa chcú o tomto veľkom mužovi politiky, kultúry, vedy či diplomacie dozvedieť čosi viac, prídu na svoje.

Slovenské národné múzeum je určite už desaťročia miestom propagácie kultúry a vzdelanosti, dnes však už žijeme v digitálnej dobe, keď sa aj výstavy stávajú multimediálnym zážitkom. Ako chce vaše múzeum reagovať na tento celosvetový trend?

Samozrejme, že aj v Slovenskom národnom múzeu chápeme význam digitalizácie pri spracovaní a prezentácii zbierok. Je našou snahou, aby bolo múzeum vnímané ako moderné miesto a aby dokázalo návštevníkovi sprostredkovať poznanie modernými prostriedkami. Súčasťou výstav sú z tohto dôvodu aj rôzne multimediálne prezentácie. Konkrétne na výstave Tahiti si môže návštevník napríklad zalistovať v Štefánikovom denníku bez toho, aby ho poškodil, keďže je v elektronickej forme. V stálej expozícii sa Slovenské národné múzeum snaží kontinuálne budovať virtuálnu študovňu, v ktorej sú zozbierané informácie. Návštevníkom je študovňa k dispozícii, poskytuje im komfort  pohodlne si môžu preštudovať to, čo ich zaujíma.

Aké výstavy na tento rok pripravujete a na ktorú by ste chceli zvlášť upozorniť?
Hlavnú sezónu v Slovenskom národnom múzeu otvoril už siedmy rok Noc múzeí a galérií. Súčasťou tohto projektu je vždy veľká výstava, ktorá chce svojím zameraním osloviť väčší okruh  návštevníkov. Tento rok sme pripravili výstavu, ktorá hovorí o najvýznamnejších a najstarších nálezoch  na Bratislavskom hrade, no okrem nej máme pripravené aj iné lahôdky, napríklad v Múzeu v Levoči zaujímavú výstavu Levočská biela pani, Múzeum v  Betliari ponúkne návštevníkom výstavu porcelánu zo známej maďarskej manufaktúry Herent, ktorá bude po prvý raz vystavená v takej rozsiahlej miere. Pripravujeme tiež výstavu Prísne tajné – dejiny ŠtB a mnohé ďalšie. Pri tejto príležitosti pozývam všetkých čitateľov Slovenky do našich výstavných priestorov.  

Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: Tony Štefunko, archív

- - Inzercia - -